So študentmi spolupracuje na projektoch spojených s vývojom hier, elektronickým športom, herným festivalom aj na univerzitnej e-športovej lige. V odbore sa venuje okrem digitálnych hier, virtuálnej reality a e-športom aj lokálnej histórii hrania a herného zážitku.

V rozhovore s pedagógom Michalom Kabátom z Katedry digitálnych hier na FMK UCM v Trnave sa dozviete:

• ako sa pašovali arkády zo Západu,
• ako sa dá vytvoriť Pong,
• prečo má človek intenzívnejší zážitok z CRT televízora,
• čomu všetkému sa v rámci hernej histórie na FMK venujeme
• a ako si predstavuje vytvorenie prenosného múzea.

Prečo ste sa začali venovať zaznamenávaniu hernej histórie na Slovensku?

Aj u nás na škole sa učia dejiny hier a hrania, no učia sa tie svetové alebo prinajlepšom európske. Je však veľký rozdiel, či sa bavíme o Škandinávii, Balkáne alebo o akejkoľvek inej časti, ktorá má vlastné špecifiká. Preto sme sa rozhodli, že mapovať naše lokálne hranie dáva zmysel.

Ako momentálne fungujete?

Ešte nemáme štatút organizácie, ktorá rieši hernú históriu. Zatiaľ komunikujeme cez spolok Herní Historie, ktorého sme partnerom. Bohužiaľ, funguje predstava, že všetko československé zaniklo v ’93. Ešte aj dnes je niekedy ťažké určiť, či je niečo slovenské, alebo české, a ktoré ministerstvo by malo financovať výskum.

Nachádza sa na Slovensku nejaké múzeum, ktoré sa tomuto venuje?

Zatiaľ nie. Čo sa týka štátom podporovaných aktivít, existuje Slovenské centrum dizajnu, pod ktoré spadajú aj hry. Oni majú pár artefaktov, ale hlavne majú zbierku softvérov. Zbierajú hry, ktoré vznikli na Slovensku, a sú prepojení so slovenskou herno-vývojárskou asociáciou. Nedávno si vybrali niekoľko slovenských kultových 8-bitových hier, preložili ich do angličtiny a otvorili ich tak svetu. To je múzejnícka činnosť, ktorú by organizácie mali robiť.

Viac sa dočítate na webovej stránke Atteliéru.

Autorka: Monika Cihlářová

Autorka fotografií: Simona Sarvašová