Stáročnú tradíciu našich predkov si 30. apríla pripomenie univerzitný folklórny súbor Trnafčan pod názvom Tý trnafské máje. Podujatie sa začne o 13:00 v Kamenáči. Pozadie tejto pretrvávajúcej tradície nám ozrejmila doc. PhDr. Martina Bocánová, PhD. 

Aký bol v minulosti cieľ stavania májov? Prečo sa realizovala takáto aktivita?

Nielen v minulosti, ale aj dnes počas májových dní, zdobia dediny a mestá máje. V minulosti ich bolo vídať podstatne viac, pretože ich stavali mládenci dievčatám súcim na vydaj ako prejav lásky a náklonnosti. V dnešných dňoch sa stavajú máje aj malým dievčatám alebo sa uprednostňuje jeden veľký máj pre všetky dievčatá a ženy v obci. 

Ozdobený strom ako prejav lásky evidujeme od 15. storočia. Bol dôležitým prvkom obyčajového práva, pretože bol verejným prísľubom lásky a sľubom manželstva. Takto boli máje vnímané až do polovice 16. storočia, kedy sa zavádzal cirkevný sobáš. Približne od konca 18. storočia sa upúšťalo aj od početného stavania májov mladým dievčatám a mládenci stavali vo viacerých lokalitách jeden spoločný strom pre všetky mladé ženy. 

Túto zmenu podporili početné zákazy výrubu stromov, udeľovanie pokút za nelegálny výrub a aj to, že na pôvodný význam sa postupne zabudlo. Z našej ľudovej kultúry však tento symbol nikdy úplne nezmizol a na konci 20. storočia sa vrátil aj do miest, kde sa na neho postupne v priebehu 19. storočia pozabudlo.

Aké stromy sa zvyčajne používali, čím sa zdobili a boli tam aj nejaké sprievodné aktivity?

Máje stavali mládenci v noci na 1. mája. Už pred týmto termínom strom vyrezali a očistili od konárov až po špičku, kde sa nechával zelený vršok. Strom sa obielil aj od kôry. Vrchol bol ozdobený pestrými štužkami, v niektorých lokalitách sa na vrchol pripevňovala fľaška pálenky. Tú sa potom snažili chlapci získať počas mládeneckej obchôdzky, prípadne pri skladaní mája. Úlohou bolo sa vyšplhať po hladkom kmeni nahor. Pripravený strom niesli chlapci v sprievode hudby a spevu na miesto určenia, kde ho pevne osadili do diery v zemi. Mať postavený osobný máj znamenal pre mladé dievča veľkú poctu.

Dôležitou súčasťou tohto zvyku boli mládenecké obchôdky, kedy chlapci obchádzali domy, kde bývali mladé dievčatá a všetky pred domom vytancovali. V domácnostiach, kde čakali mládencov domáci, vždy pripravili pohostenie. To odovzdávali do rúk chlapca, ktorý sa predstavil ako darca mája. Záver patril veľkej zábave, ktorá sa konala u richtára, neskôr v obecnom, či kultúrnom dome. Počas nej dievčatá, ktoré boli obdarované májom, mali povinnosť vyzvať do tanca mládenca, ktorý stromček postavil. Nie vždy však bolo meno darcu známe. Tajne zaľúbení mohli zostať v anonymite.

Postavený máj bol symbolom veľkej spoločenskej prestíže, znamenalo to, že dievča je obľúbené a bude vítanou budúcou nevestou. V lokalitách kde sa stavali individuálne máje bolo chápané ako potupa, ak niektoré dievča máj nedostalo. Počas terénnych výskumov som sa stretla aj s tým, že ak bolo v dedine obľúbené dievča, ktorému chceli postaviť máj viacerí chlapci, vzájomne si máje ničili, čo viedlo ku konfliktom.

Odlišuje sa táto aktivita niečím v Trnave od iných krajov na Slovensku?

V zásade sa stavanie májov v jednotlivých lokalitách nelíši. Odlišnosť môžeme vnímať napríklad pri výbere stromov. Tam, kde rástli vysoké ihličnany, len zriedkavo sa na tento účel používali mladé brezy. S týmto sa stretávame napríklad na západe Slovenska, v okolí Nitry… Stromček bol taktiež farebne ozdobený a bol osadený k bránke, prípade na bránku domu, kde bývalo dievča. Vo všeobecnosti sa máj nestaval malým dievčatám a vydatým ženám.

Link na podujatie na Facebooku.