Ján Titiš - rozhovor

"CHÉMIA JE JEDNODUCHO ÚŽASNÁ" - hovorí novovymenovaný profesor v odbore Anorganická chémia  prof. RNDr. Ján TITIŠ, PhD.

Vážený pán profesor, v mojom mene i v mene všetkých kolegov z našej alma mater si Vám dovoľujem zagratulovať k vymenovaniu prezidentkou Slovenskej republiky, pani Zuzanou Čaputovou, za univerzitného profesora v odbore Anorganická chémia.

Venujete sa anorganickej chémii, konkrétne  som si prečítala v charakteristike Vašej osoby v sekcii Významní absolventi UCM: „Výskumne sa zameriava na oblasť molekulového magnetizmu. Aplikuje metódy anorganickej chémie, spektroskopie a teoretickej magnetochémie v oblasti výskumu špeciálnych magnetoaktívnych molekúl, predovšetkým jednomolekulových magnetov („single-molecule magnets“, SMM). Využíva moderné výpočtové metódy (DFT, ab initio) na identifikáciu vzťahov medzi molekulovou štruktúrou, elektrónovou štruktúrou a magnetickými vlastnosťami koordinačných zlúčenín.“

Vysvetlíte prosím, ak je to vôbec možné, mne a našim čitateľom, čomu sa venujete, tak trochu polopate 😊?

S našou výskumnou skupinou sa venujeme skúmaniu látok, ktoré majú, aspoň pre nás, zaujímavé magnetické vlastnosti. My takéto látky priamo pripravujeme v našich laborátóriách. Magnetizmus takýchto látok je samozrejme odlišný od magnetického prejavu klasických magnetov, napr. magnetky, ktorá nám visí na chladničke. Avšak, majú isté podobné črty. Preto takéto látky nazývame napr. jednomolekulové magnety. Kľúčový je v tomto prípade výraz „jednomolekulové“, pretože priamo vyjadruje podstatu skúmaného problému, ktorým je magnetizmus na úrovni jedinej molekuly. A práve táto skutočnosť prináša tie zaujímavé magnetické vlastnosti. Skúmanie vlastností látok na úrovni molekúl je pre nás fascinujúce, pretože tu nachádzame javy, ktoré vyzerajú ako výplody nejakého sci-fi románu. Sú však reálne, a hlavne, môžu byť základom pre nové typy materiálov a technológie budúcnosti.

Čím vás zaujala práve táto oblasť, ktorej sa venujete?

Pre mňa už samotná podstata magnetizmu látok je nesmierne zaujímavá vec. Pracujem v oblasti, ktorej cieľom je dizajn nových magnetických materálov. Pripravujeme nové látky, využívame sofistikované experimentálne techniky a aplikujeme fascinujúce teórie. V podstate sa snažíme „vylepšovať“ vlastnosti látok. Popritom objavujeme nové javy, ktoré sa snažíme pochopiť. Chémia je jednoducho úžasná.  

„Skúmanie vlastností látok na úrovni molekúl je
pre nás fascinujúce, pretože tu nachádzame javy, ktoré vyzerajú
ako výplody nejakého sci-fi románu.“


Vedeli by ste mi popísať  príklad praktického použitia Vášho výskumu?

Samozrejme, každé vedecké úsilie sleduje cieľ, ktorým sú predovšetkým praktické aplikácie jeho výsledkov. Nie je tomu inak ani v našom prípade. Predpokladáme, že materiály na báze zlúčenín, ktoré skúmame môžu v budúcnosti nájsť praktické využitie v oblasti informačných technológií. Hovoríme napr. o vysokokapacitných pamäťových zariadeniach schopných uchovávať enormné množstvo dát, alebo o konštrukčných prvkoch pre nové typy počítačov. Aplikačný potenciál, ktorý v sebe ukrýva takýto výskum, je mimoriadne bohatý.

Máte pocit, že Vás na túto Vašu profesionálnu dráhu doviedlo niečo konkrétne- teda nejaká konkrétna udalosť alebo konkrétny človek? Prípadne - kto vás ovplyvnil vo Vašom smerovaní?

K skúmaniu molekulových magnetov som sa dostal už v rámci riešenia diplomovej práce. Mojím školiteľom bol prof. Boča, ktorý ma nadchol pre tento výskum a poskytol mi množstvo príležitostí, ako sa výskumne realizovať. Patrí mu odo mňa v tomto smere veľká vďaka.

Čo  alebo kto Vás inšpiruje pri práci?

Vo vede sú samozrejme inšpirácia alebo dobrý nápad neoceniteľné. Neprichádzajú však tak často, ako by sme si želali. Človek však napriek tomu nemôže prestať pracovať a čakať, kým sa mu „v hlave rozsvieti žiarovka“. To by asi nebolo ideálne. Práve práca, aj keď možno na niečom menej zaujímavom, môže byť sama o sebe inšpiratívna a postupne priniesť aj dobré nové nápady. Samozrejme, neustále vzdelávanie, nasávanie informácií a nových vedomostí je tiež nesmierne dôležité.

Aké sú podmienky na Fakulte prírodných vied UCM? Máte dostatočné prístrojové vybavenie a akým ďalším spôsobom Vás univerzita podporuje?

Myslím, že podmienky na vedeckú prácu na FPV UCM sú dobré. Ak by tomu tak nebolo, asi by sme neboli schopní publikovať také množstvo prác vo vysoko impaktovaných časopisoch. Takéto práce musia mať adekvátnu kvalitu, ktorá sa dá dosiahnuť len pri vhodných podmienkach. S prístrojovým vybavením to samozrejme nie je ideálne, ale situácia sa postupne zlepšuje. V poslednom období pribudlo na fakulte niekoľko nových prístrojov, ktoré nám pomáhajú pri výskume. Ak sa bude v tomto trende pokračovať aj naďalej, tak výskum na FPV UCM pôjde výrazne hore.

„Človek nemôže prestať pracovať
a čakať, kým sa mu „v hlave rozsvieti žiarovka.“


Kam Vaša oblasť, v ktorej bádate, bude pokračovať? Aké má limity? Dá sa to vôbec ohraničiť?

Do budúcnosti je zložité predpovedať, akým smerom bude výskum v našej oblasti pokračovať. Nemyslím si tiež, že v blízkej budúcnosti narazíme na nejaké limity. Vo všeobecnosti si nemyslím, že nejaká oblasť výskumu má svoje limity. Z minulosti existujú príklady, keď si ľudia mysleli, že daná vedná oblasť už dosiahla svoj limit, a že už sa nič nové objaviť nedá. Opak bol pravdou. Zrazu prišli objavy, ktoré definovali úplne nové, fundamentálne teórie. Ľudská myseľ sa ohraničiť asi nedá.

Môže sa stať, že výskum, ktorému sa venujete, sa v istom momente skončí, vyčerpajú sa možno Vaše nápady, alebo narazí na napr. finančnú, alebo inú bariéru/prekážku. Viete si takúto situáciu predstaviť? Je to vôbec reálne?

Nápady nakoniec vždy prídu, a v podstate aj peniaze. Náš výskum financujeme z grantových peňazí. A to je ďalší dôležitý prvok vedeckej práce, získavanie grantov. Projekt samozrejme najskôr musí byť napísaný, a to je vlastne ten nápad, ktorý tam potrebujeme implementovať. Ak je potom projekt úspešný, prichádzajú peniaze.

Viete vycítiť, ktorá študentka alebo študent sú perspektívni? Do ktorých sa oplatí investovať možno viac času, konzultácií, pozornosti, pretože sú pre vedeckú prácu akoby „stvorení“ a  mohli by byť v budúcnosti Vaši nasledovníci či dokonca spolupracovníci?

Myslím si, že perspektívny študent je taký, ktorý oplýva predovšetkým záujmom o oblasť, ktorú študuje. Vedomosti sú samozrejme tiež dôležité, ale to ide ruka v ruke s tým záujmom. Keď študenta baví to, čo študuje, tak pristupuje k povinnostiam podstatne zodpovednejšie. A hlavne ide aj za hranice základných požiadaviek štúdia, samostatne si naštuduje problematiku, ktorá ho zaujíma, číta, vzdeláva sa. Takýto študenti sú pre nás mimoriadne dôležití.

Hypoteticky, ak by ste stáli na prahu profesionálneho života a rozhodovali sa, ako ďalej, zvolili by ste si prípadne inú oblasť?

Asi by som zostal verný chémii.

„Každá oblasť ľudskej činnosti je dôležitá,
musí sa však vykonávať čo najlepšie.“


Máte nejaký nápad, čo by pomohlo zvýšiť záujem mladých ľudí o prírodné vedy?

Záujem o prírodné vedy by sa mal prehlbovať už v detstve, hlavne na základných školách. Každého ale baví niečo iné, a je to tak podľa mňa v poriadku. Každá oblasť ľudskej činnosti je dôležitá, musí sa však vykonávať čo najlepšie.

A jedna otázka na záver, tak trochu zo súkromnej sféry. Ako relaxujete? Viete vôbec relaxovať?

Relaxujem hlavne keď spím. Keď nespím, pracujem, alebo sa venujem deťom. Pri deťoch si človek síce od práce oddýchne, ale je to tiež dosť namáhavá činnosť. Aktuálne je pre mňa komplexným relaxom naozaj až spánok.


Kto je prof. RNDr. Ján TITIŠ, PhD.(41):
V súčasnosti pôsobí na Fakulte prírodných vied UCM ako vysokoškolský učiteľ a výskumník.
Absolvoval magisterské štúdium Fakulty prírodných vied UCM v Trnave v odbore chémia (r. 2004), následne PhD. štúdium v odbore anorganická chémia (r. 2008). Je profesorom v odbore anorganická chémia (r. 2020).
Je prvým profesorom z absolventov UCM.
Publikoval 75 vedeckých prác prevažne v zahraničných vysokoimpaktovaných časopisoch, jeho práce sú citované 1578-krát a citačný h-index je 22.
Je riešiteľom a koordinátorom viacerých projektov zameraných na molekulový magnetizmus.


S profesorom Titišom sa rozprávala:
Ing. Jana Štefánková, Ph.D.,  Oddelenie práce s verejnosťou UCM

Rozhovor bol realizovaný:
November 2020