Posolstvo sv. Cyrila a Metoda

Mimoriadnou epochou našich národných dejín  bolo spojenie Moravského a Nitrianskeho kniežatstva a položenie základov prvého štátneho  útvaru na našom území, Veľkomoravskej ríše. Počiatky našej štátnosti sú späté s kniežatami Pribinom, Mojmírom a Rastislavom. Pri budovaní suverénneho štátu, ktorého hlavným zámerom bolo vymanenie spod vplyvu Franskej ríše, vyniklo knieža Rastislav. S predsavzatím získať nezávislosť vybudovaním vlastnej cirkevnej organizácie a oprieť sa pri tejto náročnej vízii o spojenectvo so silným štátom, vyslal Rastislav posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi III. s prosbou o zaslanie učencov, ktorí by rozvíjali vieru v slovienskom jazyku.

S ambíciou vytvorenia nielen náboženského, ale i politického zväzku so ctižiadostivým Rastislavom byzantský cisár veľkomoravskej žiadosti vyhovel a poveril jej vyplnením učeného Konštantína spolu s bratom Metodom, ktorí už mali skúsenosti s diplomatickými službami, disponovali širokým vzdelaním a predovšetkým ovládali reč blízku reči Slovanov, ktorú im najpravdepodobnejšie vštepila ich matka. Znalosť slovienčiny bola základným predpokladom na splnenie neľahkej úlohy, na ktorú sa podujal Konštantín ešte na domácej pôde. Zostavením abecedných znakov pre záznam slovienského jazyka – hlaholiky, prekladom Biblie a náboženských kníh bol položený základný predpoklad na pozdvihnutie slovienskeho jazyka na úroveň troch liturgických jazykov, hebrejčiny, latinčiny a gréčtiny. Zriadením samostatnej slovanskej cirkevnej provincie na čele s Metodom, založením školy, výchovou žiakov a pestovaním slovienskej reči a písomníctva sa postupne napĺňal zámer misijného posolstva.

Po smrti Konštantína, ktorý prijal pri vstupe do gréckeho kláštora rehoľné meno Cyril, pokračoval v misijnom diela brat Metod. Schválenie liturgie v slovanskom jazyku a zriadenie veľkomoravskej cirkevnej provincie, na čele ktorej stál Metod ako arcibiskup, bolo v tŕňom v oku nemeckého kléru, ktorý si naklonil knieža Svätopluka. Po uchopení vlády Svätopluk postupne napĺňal mocenskými  výbojmi svoje politické ambície. Veľkomoravská ríša sa na niekoľko desaťročí stala silným, nezávislým štátom, združujúcim takmer všetkých západných Slovanov.

Veľkomoravská tradícia sa niesla v duchu tradície kráľa Svätopluka a kultúrneho odkazu cyrilo-metodskej tradície, neskôr rozdelenej na vetvu pravoslávnu a katolícku. Základné diela moravsko-panónskeho písomníctva, hlaholské písmo, jeho dodatočná úprava na cyrilské písmo a starosloviensky jazyk boli základnými atribútmi kultúrnej tradície solúnskych bratov.

Dielo sv. Cyrila a Metoda  z politických a mocenských dôvodov sa  ďalej nemohlo rozvíjať vo svojom pôvodnom prostredí Veľkej Moravy a Panónie, no pevné zázemie našlo predovšetkým  u balkánskych Slovanov, v bulharskom Preslave a v meste Ochrid na území dnešného Macedónska, teda u východných a južných Slovanov, a neskôr aj na pôde Uhorského kráľovstav u Chorvátov, Rumunov a Rusínov.

Nositeľom cyrilo-metodského vieroučného a kultúrneho odkazu bolo prostredie kláštorov, ktoré aktívne pestovalo hlaholské písmo a staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Osobitný odkaz zaznamenáva cyrilo-metodská tradícia v našom prostredí od 17. storočia v súvislosti so štúdiom archívnych dokumentov k najstarším dejinám Slovákov, s akcentom na kultúrnu a duchovnú závažnosť cyrilo-metodskej misie, ktorá bola v nasledujúcich obdobiach o to viac zdôrazňovaná a stala sa oporou budovania národného povedomia  a identity Slovákov.

Kultúrno-duchovný rozmer cyrilo-metodskej misie zasiahol celý slovanský svet. Jeho jazykové bohatstvo, ktoré kopírovalo každodenný život našich predkov, nadobudlo konkrétnu podobu až zaznamenaním reči prostredníctvom písma. Tento moment možno vnímať ako najvýraznejší v kultúrnom napredovaní nášho prostredia. Jedinečný spoločenský dosah rozsiahleho duchovného a kultúrneho diela solúnskych bratov rezonuje dodnes v uctievaní sv. Cyrila a Metoda ako spolupatrónov Európy.

Naša univerzita, nazvaná ich menami, tak môže hrdo nasledovať a rozvíjať kultúrne dedičstvo Veľkej Moravy, ktoré je priamo spojené s dnešným prostredím a zastáva obzvlášť na akademickej pôde nezastupiteľnú pozíciu.


Zdroj:
Akademické obrady a insígnie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Autorka: Mgr. Silvia Haladová, PhD.
ISBN 978-80-8105-857-8
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, rok vydania 2017