Magister Kristián Michalec sa vo svojom odbore našiel a práca ho veľmi baví. Má svoju vlastnú prax a pomáha aj profesionálnym športovcom. V rozhovore radí, ako sa vypracovať a čomu sa v rámci fyzioterapie venovať.

Štúdium na UCM ste zvládli s červeným diplomom na obidvoch stupňoch štúdia. Ako sa vám to podarilo? 

Je to tým, že som sa vo fyzioterapii našiel a dal jej všetok čas. Už popri škole som absolvoval veľa kurzov, ktoré som aplikoval súkromne na svojich známych ešte popri škole. Taktiež som absolvoval okrem povinnej mesačnej praxe medzi ročníkmi odborné letné stáže v Sanatóriu Klimkovice a v magisterskom štúdiu na súkromnej rehabilitácii REHAMED s.r.o. v Piešťanoch. Plus som si kupoval knihy a čítal odbornú literatúru navyše, a toto všetko dokopy mi dalo také základy, že teoretické aj praktické zvládnutie školy bolo pre mňa ľahké a nebál som sa ísť hneď po štúdiu do súkromnej, vlastnej praxe.  

Tiež ste získali Cenu rektora za najlepšiu bakalársku prácu, kde ste sa venovali prevencii pred zraneniami športovcov, ktorí robia karate. Na čo ste prišli?

Hlavným zistením bolo, že nedostatočná kompenzácia a regenerácia vedie často k zraneniam. To využívam aj vo svojej praxi. V práci som sa zameral na karate, ktoré som robil aj ja sám súťažne, ale tieto poznatky sa dajú aplikovať aj v iných športoch. Zaujímavosťou bolo, že k mojej téme neboli realizované takmer žiadne výskumy. O to viac ma tešilo písanie tejto práce. 

Sám ste sa tomuto športu venovali na vrcholovej úrovni. Čo vám dalo karate ako také a čo pôsobenie v profesionálnej lige?

Vrcholový šport posúva človeka dopredu, a to nielen po fyzickej stránke. Súťaže posúvajú človeka aj po tej mentálnej. V karate je to ešte intenzívnejšie, pretože je tu veľmi dôležitá aj etika, ktorá vychováva človeka k hodnotám a snahe dosahovať ciele. Ďalšou vecou je, že súťaž preverí každého človeka. Každý stojí vo štvorci sám a musí sa spoľahnúť len sám na seba a na to, čo natrénoval. 

Presne toto funguje aj v živote, kedy ľudia často nedokončia to, čo začali, napríklad školu, robotu, vzťah, pretože nevydržia prvé ťažkosti alebo zlyhania. Keď však chcete dosiahnuť niečo v karate, musíte do toho dať veľa, aby sa vám to vrátilo napríklad v podobe vyššieho opasku, vyhratej súťaže alebo iného posunu. Toto mi pomáha v živote, či už pri štúdiu, vybavovaní súkromnej ambulancie, dosahovaní vrcholov na turistike a ďalších cieľov, ktoré si stanovím. Karate ma tiež naučilo, že neúspech je len ďalší krok k dosahovaniu cieľov.

Momentálne sa ako fyzioterapeut venujete slovenskej juniorskej aj seniorskej reprezentácii v karate, ale aj súkromnému klubu. Ako tam využívate to, čo ste sa naučili v škole a z vašich skúseností karatistu? 

Čerpám najmä z teoreticko-praktických vedomostí, ktoré som získal počas štúdia a pomocou kurzov. Navyše, keď ste robili daný šport, viete ísť ešte viac do hĺbky. V karate som súťažil vyše 10 rokov, čiže viem podporiť pretekárov aj po psychickej stránke. Výhodou sú aj biomechanické poznatky (mechanické vlastnosti tela cvičenca ako živej hmoty a zákonitosti jeho pohybu, pozn. red.), ktoré sa ľahšie využívajú pri terapii, lebo ste si tým sami prešli. Ak k tomu ešte máte odborné znalosti z fyzioterapie, posúva vás to ako terapeuta daného športu výrazne dopredu. Pracujem aj so slovenskou ženskou hádzanárskou reprezentáciou, v ktorej využívam len fyzioterapeutické poznatky, keďže som tento šport nerobil.

V čom je špecifická fyzioterapia v karate, respektíve ako sa odlišuje od iných športov alebo od fyzioterapie nešportovcov? 

Karate je pomerne náročný šport po výkonnostnej stránke, ale aj po biomechanickej. Pri karate potrebujete mať rýchlosť, dynamiku a veľkou výhodou sú vyššie rozsahy v bedrových kĺboch pri kopoch. Táto kombinácia požiadaviek na ľudské telo je dosť vysoká, čo môže viesť aj k častým poraneniam. V rámci fyzioterapie v tomto športe sa stretávam s rôznymi typmi zranení, ako napríklad natrhnuté svaly, luxácie kĺbov, ťažkosti s chrbtom, problémy s kolenami, ramenami a ďalšie. Čo sa týka rozdielu medzi vrcholovými športovcami a nešportovcami, u nešportovcov musíte často ľudí presviedčať, aký je pohyb dôležitý. Ich pohybové vzory sú v mnohých prípadoch veľmi zlé a musíte ich edukovať od úplných začiatkov. 

A športovci?

U nich máte pri riešení problému o starosť menej tým, že majú väčšinou veľmi dobré pohybové vzory. Dobre rozumejú zmenám, ktoré im vysvetľujete, a tým sa dokáže urýchliť celková doba liečby. Plusom je aj to, že cvičia doma to, čo im fyzioterapeut ukáže, a tým sa tiež urýchľuje doba liečby. Všetko má však aj svoje nevýhody a u profesionálnych športovcov je to najmä čas. Pri niektorých problémoch s pohybovým aparátom treba aj obdobie pokoja, a to najmä pri zápaloch alebo akútnych stavoch. V športe je súťažné obdobie často veľmi náročne nastavené a nie je čas na oddych. To potom vedie k farmakologickej liečbe, ktorú dopĺňa rýchla fyzioterapeutická intervencia len na potlačenie príznakov, aby mohol pretekár súťažiť. Z dlhodobého hľadiska však takáto rýchla liečba vedie k chronifikácii bolesti a následným komplikovanejším zraneniam, ktoré vyradia športovca z tréningu na dlhšiu dobu alebo úplne.   

Čo by ste odporučili študentom fyzioterapie, aby to dotiahli tak ďaleko ako vy?

Úplne na začiatok by si mali položiť otázku, či je fyzioterapia naozaj to, čo chcú robiť. Je to náročný, ale aj nádherný odbor. Každý, kto v ňom chce niečo dosiahnuť, musí investovať do vzdelania. Fyzioterapia vyžaduje teoretické, ale aj praktické zručnosti, jedno bez druhého je nedostatočné.

Vy ste mali svoje zameranie asi jasné, keďže ste riešili dlhodobo karate. Ako má študent zistiť, čomu by sa mal venovať?

Záleží na tom, aký typ študenta človek je a čo ho baví. Najlepšie sa to dá zistiť na praxi. Vo fyzioterapii je tiež veľa možností, dá sa pracovať v nemocnici, v súkromnej ambulancii, v kúpeľoch, so starými ľuďmi, s deťmi, s reprezentáciami. Záleží, o čo sa bude študent zaujímať a s akou skupinou ľudí chce pracovať.

Aký typ človeka by si mal vybrať štúdium fyzioterapie? 

Predovšetkým ľudia, ktorí si veria a sú osobnosťami. Ide o to, že vo fyzioterapii často meníme v rámci terapie aj spôsob života nášho pacienta, a keď nie sme sebavedomí a neveríme si sami, ťažko môžeme meniť život niekomu inému. Kurzy aj prax si človek urobí, ale osobnosť sa nedá naučiť, to musí mať človek v sebe.

Čo máte na vašej práci najradšej?

Mám rád pestrosť. Každý deň je iný a jestvuje X možností, ktoré človek pri tejto práci má. Úžasné je, keď pomôžete človeku. Tá jeho radosť v očiach, keď sa mu po dlhej dobe zlepší stav, to je presne to, čo ma posúva vpred a neustále ma motivuje vzdelávať sa a zdokonaľovať.

Ako si spomínate na študentské časy?

Na študentské časy spomínam veľmi rád. Je to tým, že som študoval, čo ma bavilo a napĺňalo. Zároveň som spoznal kopu perfektných ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes. S niektorými vyučujúcimi dodnes konzultujeme veci. So spolužiakmi som tiež v spojení, chodíme spolu na kurzy a aj teraz spolu robíme športovú špecializáciu.

Mgr. Kristián Michalec

pôsobí ako fyzioterapeut pri ženách v Slovenskej hádzanárskej reprezentácii a pri juniorskej aj seniorskej karate reprezentácii Slovenska na vrcholových podujatiach (MS, ME). Spolupracuje aj ako externý fyzioterapeut s karate klubom AC Uniza Žilina a Klub Karate ZZO Čadca. 

Vo svojom súkromnom zariadení sa venuje športovcom na rôznych výkonnostných úrovniach od amatérskych až po vrcholových športovcov. Pracuje taktiež s ortopedickými pacientmi s problémami pohybového aparátu, po operáciách a a jednoduchšími neurologickými diagnózami. 

Absolvoval prax v rôznych nemocničných oddeleniach a v rehabilitačných zariadeniach, taktiež odbornú stáž v Sanatóriu Klimkovice, kde sa venoval neurologickým a ambulantným pacientom. Pracoval aj v súkromnom rehabilitačnom zariadení Rehamed v Piešťanoch. Spolupracoval aj so súkromnou rehabilitáciou Rehasport v Bratislave, kde viedol aj praktickú výučbu. 

Je aktívny športovec, ktorý sa venuje rôznym športom, vrcholovo karate, v ktorom pretekal za reprezentáciu Slovenska. 

"S niektorými vyučujúcimi dodnes konzultujeme veci. Karate ma tiež naučilo, že neúspech je len ďalší krok k dosahovaniu cieľov."