doc. PhDr. Lukáš Cíbik, PhD.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=CF0733CC879F468F780942407A32

We are enriching the debate on the indebtedness of self-governing regions with a scientific article that focuses on the effects of this phenomenum of the Czech Republic and the Slovak Republic as selected Central European countries. The main purpose of the article is to find out possible measures and solutions in the stabilisation of the financial security of self-governing regions in the surveyed countries. The research refers to the monitored period from the accession of both countries to the European Union in 2004 (data summarized in 2005) till 2022 when the final annual statistical data of the regional final accounts (referring to 2021) are available. Descriptive statistical method was used to express the development trends of indebtedness, represented by line graphs and tables. The data were aggregated for individual budget years in all self-governing regions, due to significant differences in the structure of fragmentation, the research results were interpreted through the indebtedness per inhabitant and the share of indebtedness to current income determined by the legal framework. Through the study of foreign and domestic scientific literature, possible preventive measures for reducing self-governing regions debt were proposed when using returnable funding sources after joining the European Union of these two countries.

Konceptualizácia výskumného zámeru

Kreovanie súboru aktuálnej literatúry a identifikácia teoretických prístupov, ktoré sú relevantné pre danú tému

Zber a spracovanie údajov

Analýza a komparácia údajov

Práca na vyhodnotení a interpretovaní získaných poznatkov.

Zabezpečenie financovania

Vklad/podiel autora: 25%

Výsledky výskumu majú priame uplatnenie v oblasti verejných financií a regionálnej politiky, keďže poskytujú analytický a komparatívny pohľad na vývoj zadlženosti samosprávnych krajov v dvoch stredoeurópskych krajinách – Slovenskej a Českej republike. Identifikované trendy, riziká a návrhy opatrení môžu byť prakticky využité pri tvorbe fiškálnych stratégií, nastavovaní limitov zadlženia a pri optimalizácii hospodárenia územných samosprávnych celkov.

Výstup má aplikačný prínos pre tvorcov verejných politík, najmä pre Ministerstvo financií SR, samosprávne kraje a odborné inštitúcie pôsobiace v oblasti regionálneho rozvoja. Poskytuje argumentačnú a analytickú základňu pre zodpovedné rozhodovanie o využívaní návratných zdrojov financovania, ako aj pre predchádzanie nadmernému zadlžovaniu a zlepšovanie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti.

Výskumný výstup významne obohacuje vzdelávací proces v oblasti verejných financií, regionálnej politiky a verejnej správy tým, že prináša aktuálne vedecké poznatky o zadlženosti samosprávnych krajov a ich fiškálnej stabilite v podmienkach strednej Európy. Výsledky výskumu sú integrálne využívané vo výučbe predmetov ako Verejné financie, Fiškálna politika, Regionálna ekonomika či Ekonomika verejného sektora na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Študenti sú prostredníctvom tohto výstupu vedení k analytickému a kritickému mysleniu, k práci s kvantitatívnymi údajmi a štatistickými metódami, ako aj k pochopeniu reálnych makroekonomických súvislostí medzi verejnou politikou a regionálnym rozvojom. Výsledky výskumu zároveň slúžia ako praktické príklady pri seminárnych a záverečných prácach, čím podporujú rozvoj aplikovaných zručností a výskumných kompetencií študentov.

2024  [01] MALIČKÁ, Lenka, 2024. Investigating the Determinants of Local Indebtedness in Slovakia: The Machine Learning Approach. In: Ekonomický časopis, Vol 72, No. 7 – 8, pp. 334 – 359. Dostupné na: DOI: https://doi.org/10.31577/ekoncas.2024.07-08.02 SCOPUS

2024  [02] DŽUŇOVÁ, Jana; DIUŠA, Milan; KOREŇOVÁ, Darina, 2024. The role of local government in the process of the brownfield regeneration - case study of Košice, Slovakia. Online. In: Review of European and Comparative Law, vol 58, No. 3, s. 241-259. Dostupné na: 10.31743/recl.17505.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=398F1FA12C497DB83CF8D4009F

The aim of our article is to identify the initial situation of public finances of the 27 EU countries in the field of public health and to monitor whether the amount of funds going to public health systems affects the successful fight against pandemic expressed by death toll and mortality per 1.000 infected patients. The result of our work is several significant findings, according to which below-average expenditure of EU countries in the field of health per capita indicate a better management of the pandemic (number of deaths and mortality per 1.000 infected). A specific case is Germany, which has the highest average health expenditure per capita of all EU countries and at the same time manages to maintain a very low death toll and mortality compared to countries with a similar number of COVID 19 infected. On the other hand, we found that even high amounts allocated to health care do not automatically mean more successfully managing the pandemic and minimizing the number of deaths or reducing mortality.

Konceptualizácia výskumného zámeru

Zber a spracovanie údajov

Analýza a komparácia údajov

Nastavenie metodiky výskumu

Spolupráca na vyhodnotení a interpretovaní získaných poznatkov

Ukotvenie návrhov v rámci súčasných poznatkov a dominantných prístupov

Zabezpečenie financovania

Vklad/podiel autora: 50%

Výsledky výskumu prinášajú prakticky využiteľné poznatky pre tvorcov verejných politík v oblasti zdravotníctva a verejných financií, keďže poukazujú na skutočnosť, že vyššia úroveň výdavkov na zdravotníctvo nemusí automaticky znamenať efektívnejšie zvládanie krízových situácií, ako bola pandémia COVID-19. Zistenia príspevku môžu slúžiť ako odborný podklad pre optimalizáciu rozpočtových alokácií a efektívnejšie riadenie verejných zdrojov v systémoch zdravotnej starostlivosti. Identifikované vzorce hospodárenia v krajinách EÚ poskytujú dôležité argumenty pre revíziu finančných stratégií a zlepšenie transparentnosti využívania verejných prostriedkov v čase zdravotných a spoločenských kríz.

Výstup zároveň prispieva k rozšíreniu poznatkov o vzťahu medzi fiškálnou politikou, efektivitou zdravotných systémov a verejným zdravím, čím podporuje odbornú aj verejnú diskusiu o udržateľnosti a výkonnosti verejných inštitúcií. Jeho závery môžu byť využité pri príprave národných a regionálnych stratégií zdravotnej politiky, ako aj pri vylepšovaní mechanizmov krízového riadenia a rozdeľovania verejných zdrojov v budúcnosti. Z dlhodobého hľadiska tak výstup posilňuje spoločensko-ekonomickú odolnosť a podporuje zodpovednejší prístup k plánovaniu verejných výdavkov v prospech efektívneho a dostupného zdravotníctva.

Výstup obohacuje vzdelávací proces v oblasti verejných financií, zdravotnej politiky a krízového manažmentu tým, že prináša aktuálne empirické poznatky o vzťahu medzi verejnými výdavkami na zdravotníctvo a efektívnosťou zvládania pandémie COVID-19 v krajinách EÚ. Výsledky výskumu sú využiteľné vo výučbe predmetov zameraných na verejnú správu, ekonomiku verejného sektora a verejné politiky, kde slúžia ako príklad pre aplikáciu komparatívnej a deskriptívnej analýzy v praxi. Zároveň podporujú rozvoj kritického a analytického myslenia študentov, ich schopnosť pracovať s medzinárodnými databázami a interpretovať reálne ekonomické dáta. Poznatky z výskumu sa premietajú aj do inovácií výučbových materiálov a prípadových štúdií, čím sa posilňuje prepojenie medzi vedeckou a pedagogickou činnosťou a rozvíja sa schopnosť študentov reflektovať aktuálne spoločenské a fiškálne výzvy.

2022  [01] MARGINEAN, S., ORASTEAN, R. Health Spending Patterns and COVID-19 Crisis in European Union: A Cross-Country Analysis. In: Systems [elektronický dokument] . – Basel (Švajčiarsko) : Multidisciplinary Digital Publishing Institute. – ISSN (online) 2079-8954. – Roč. 10, č. 6 (2022), art. no. 238 [online] Scopus

2022  [01] ANTOHI, V. M. et al. Approaches to Health Efficiency across the European Space through the Lens of the Health Budget Effor. In: International journal of environmental research and public health [elektronický dokument] [textový dokument (print)] : open access journal. – Basel (Švajčiarsko) : Multidisciplinary Digital Publishing Institute. – ISSN 1661-7827. – ISSN (online) 1660-4601. – Roč. 19, č. 5 (2022), art. no. 3063, s. [1-20] [online] [tlačená forma] WoS

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=CE0F17FD807D023344FBDE92DC

The aim of the paper is to quantify changes in public finances in the countries of the Visegrad Group through the area of the magic triangle of public finances, with an emphasis on the years 2020 and 2021. Using mathematical and statistical methods, we found the absolute and relative primary values of the year-on-year changes in public revenues, public expenditures and public debt since 2016 and substituted in the formula for calculating the area of the magic triangle. We found that in the long term, the magic triangle in the Czech Republic and Poland shows the largest area. The disease of COVID-19 significantly affected the development of aggregate public finances, which was confirmed especially in 2020. In 2020, the area of the magic triangles decreased significantly from 44.8% (Hungary) to 60.2% (Poland). In 2021, all V4 countries will see an improvement in financial indicators and, at the same time, an increase in the area of the magic triangles of public finances, which signals the progress of the public finances situation.

Kreovanie súboru aktuálnej literatúry a identifikácia teoretických prístupov, ktoré sú relevantné pre danú tému

Zber a spracovanie údajov

Analýza a komparácia údajov

Nastavenie metodiky výskumu

Spolupráca na vyhodnotení a interpretovaní získaných poznatkov Aktívna účasť na formulovaní záverov výskumu a identifikácia teoretických, praktických alebo politických implikácií získaných výsledkov

Spolupráca na finálnej úprave textu, jazykových a štylistických úpravách, ako aj príprava textu na publikáciu podľa požiadaviek konkrétneho časopisu.

Zabezpečenie financovania

Vklad/podiel autora: 60%

Predkladaná štúdia prináša prelomovú aplikáciu konceptu magického trojuholníka verejných financií, ktorý bol prvýkrát systematicky skonštruovaný a odskúšaný na reálnych dátach krajín Visegrádskej štvorky (V4). Výsledky ukazujú, že tento model poskytuje unikátny a novátorský prístup k meraniu a porovnávaniu verejných príjmov, výdavkov a verejného dlhu, pričom odhaľuje kľúčové ekonomické trendy počas pandémie COVID-19. Tieto zistenia môžu zásadným spôsobom ovplyvniť tvorbu hospodárskej politiky, keďže ponúkajú presné a overené údaje o finančnej stabilite krajín. Aplikovanie výsledkov tejto štúdie má potenciál zlepšiť efektívnosť verejných financií, systematicky prepojiť tri veličiny verejných financií a posilniť hospodársku odolnosť voči budúcim krízam.

Štúdia prináša jedinečný prístup k výučbe verejných financií tým, že využíva novátorské použitie magického trojuholníka verejných financií. Tento prelomový koncept bol úspešne skonštruovaný a testovaný, čo poskytuje študentom možnosť pracovať s originálnym analytickým nástrojom. Použitie tohto modelu v rámci výučby pomáha študentom lepšie pochopiť zložité interakcie medzi verejnými príjmami, výdavkami a dlhom, a tak zvyšuje ich schopnosť analyzovať a riešiť problémy v oblasti hospodárskej politiky. Zároveň slúži ako praktický nástroj na demonštrovanie situácie verejnej ekonomiky na predmetoch zameraných na financovanie verejnej správy, verejné financie a verejné rozpočty. Štúdia zároveň prispieva k rozvoju analytického myslenia a praktických zručností, čím obohacuje vzdelávací proces o inovatívne metódy práce s ekonomickými dátami. Prínosom môže byť rozšírenie aplikácie modelu trojuholníka verejných financií aj v prostredí územnej samosprávy v záverečných prácach.

POKORNÝ, J. The Magic Triangle of Public Finances in V4 and PIIGS. In: Proceedings of the 15th International Scientific Conference Public Economics and Administration 2023 [elektronický dokument]. Ostrava (Česko) : Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava, 2023. – ISBN 978-80-248-4698-9, s. 253-262

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=06A19284842164CC040499C8E116

The primary purpose of this article is to evaluate the economic predictions of the ESO reform in Slovakia based on public expenditure analysis. We focus on the identification of the current expenses of district offices as bodies of local state administration in the period from 2011 to 2022, and evaluate whether, in the long term, the ESO reform has fulfilled one of its primary objectives of reducing public expenditures. The article is intended to open and expand the neglected scientific discussion surrounding public spending and the efficiency of district offices as bodies of local state administration in Slovakia. The study points to the fact that the ESO reform did not bring about the fundamental optimization of public expenditures. On the contrary, the results of the article point to the continuously increasing year-on-year expenditures of district offices – from the most significant percentage increase in 2014, when the reform began to be fully implemented (+128.4%), to the smallest increase (+1.54%) in 2016. The reduction of current expenses for district offices occurred only in the transitional years of 2013 (–3.68%) and 2022 (–48.30%).

Konceptualizácia výskumného zámeru a formulácia hypotéz/výskumných otázok

Vytvorenie štruktúry článku a návrh osnovy

Vytvorenie literárneho prehľadu a teoretického rámca

Nastavenie metodiky výskumu

Zber a spracovanie údajov

Analýza a komparácia údajov

Interpretácia výsledkov a vypracovanie záverov

Spolupráca na vyhodnotení a ukotvenie návrhov v rámci súčasných poznatkov

Úpravy článku podľa požiadaviek recenzentov

Zabezpečenie financovania a súhlasu spoluautorov

Vklad/podiel autora: 33%

Výsledky výskumu majú významný dopad na oblasť verejnej správy a fiškálnej politiky, keďže prinášajú empiricky podložené poznatky o reálnych dôsledkoch reformy ESO na efektívnosť verejných výdavkov v Slovenskej republike. Článok prispieva k objektívnemu hodnoteniu výkonu okresných úradov ako orgánov miestnej štátnej správy a umožňuje kritickú reflexiu efektívnosti implementovaných reformných opatrení. Zistenia môžu slúžiť ako odborný podklad pre tvorcov verejných politík, Ministerstvo vnútra SR a ďalšie inštitúcie pri nastavovaní mechanizmov racionalizácie a optimalizácie fungovania štátnej správy.

Z praktického hľadiska výstup prispieva k zlepšeniu hospodárskeho riadenia verejných zdrojov, keďže identifikuje konkrétne obdobia a oblasti, v ktorých reforma ESO nepriniesla očakávané úspory. Tým vytvára priestor pre efektívnejšie plánovanie výdavkov, zvyšovanie transparentnosti a zodpovednosti vo verejných inštitúciách. Z dlhodobého pohľadu má výskum spoločenský prínos v podobe posilnenia odbornej a verejnej diskusie o kvalite a výkonnosti štátnej správy, čo podporuje modernizáciu verejných inštitúcií a zvyšovanie dôvery občanov vo verejný sektor.

Výskumný výstup má významný prínos pre vzdelávací proces v oblasti verejnej správy, verejných financií a hospodárskej politiky, pretože prináša aktuálne empirické poznatky o dopadoch reformy ESO na efektívnosť verejných výdavkov v Slovenskej republike. Výsledky výskumu sú integrované do výučby predmetov ako Verejné financie, Riadenie verejnej správy či Ekonomika verejného sektora, kde slúžia ako praktický príklad pre aplikáciu analytických a komparatívnych metód pri hodnotení verejných politík.

Zistenia príspevku podporujú rozvoj kritického myslenia študentov, ich schopnosť pracovať s dátami z reálneho prostredia štátnej správy a interpretovať trendy vo výdavkovej politike. Výstup sa využíva aj pri tvorbe záverečných a seminárnych prác, čím napomáha prepojeniu vedeckej a pedagogickej činnosti. Autori zároveň využívajú výsledky výskumu pri inovácii učebných materiálov a príprave prípadových štúdií, ktoré reflektujú aktuálne výzvy v oblasti efektívnosti a hospodárnosti štátnej správy. Výstup tak prispieva k zvyšovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania a k formovaniu odborne zdatných absolventov schopných reagovať na potreby verejného sektora.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=DFA67B8070F30CA1E498A316C0

The aim of our article is to identify the development of the financial system of revenues and expenses of territorial self-government created by the application of fiscal decentralization in the conditions of the Slovak Republic during the period 2009-2018. This is based on the international methodology which divides revenue into five areas. The expenditure areas correspond to the classification according to the functional classification and are reported in relative terms. By dividing of Slovak territorial self-government into local and regional level, we will be able to break down the aggregate data reported in international statistics as well as nationwide values of the Slovak Republic. The result of our work is the assessment that local self-government has higher average tax revenues over the period under review, a lower dependence on central government, a wider range of competencies, and higher expenditures.

Tvorba osnovy a štruktúrovanie článku

Prehľad literatúry a formulácia teoretického rámca

Výber výskumných metód a postupov

Realizácia zberu dát a príprava na analýzu

Vyhodnocovanie dát a porovnávacia analýza

Interpretácia zistení a formulácia implikácií

Hodnotenie výsledkov a prepojenie s aktuálnymi teóriami

Revízia a adaptácia článku na základe recenzných odporúčaní

Zabezpečenie financovania projektu a schválenie záverečnej verzie spoluautorom

Vklad/podiel autora: 50%

Predkladaný článok poskytuje hlbokú analýzu fiškálnej decentralizácie na Slovensku a jej vplyvu na miestnu a regionálnu samosprávu. Zistenia článku ukazujú, že fiškálna decentralizácia významne prispela k stabilizácii príjmov a zvýšila finančnú autonómiu miest a obcí. Tento model prináša cenné poznatky pre tvorcov politík, ktoré môžu byť aplikované pri navrhovaní ďalších reforiem vo verejných financiách na regionálnej úrovni. Článok zdôrazňuje potrebu vyváženého rozdelenia kompetencií medzi centrálnou vládou a samosprávou, čo prispieva k efektívnejšiemu riadeniu verejných zdrojov a lepšiemu poskytovaniu verejných služieb. Výsledky štúdie môžu slúžiť ako základ pre ďalšie analýzy a diskusie o fiškálnej politike, čím prispievajú k zlepšeniu ekonomickej stability a autonómie samosprávnych jednotiek na Slovensku aj v medzinárodnom kontexte.

Článok je mimoriadne cenný pre vzdelávací proces, najmä pre predmety zamerané na verejné financie, verejné financie na Slovensku, fiškálnu politiku, verejnú správu a ekonomiku samospráv. Študenti môžu pomocou tohto článku analyzovať reálne dáta o príjmoch a výdavkoch miest a obcí na Slovensku, čo im umožňuje lepšie pochopiť komplexné procesy spojené s fiškálnou decentralizáciou. Článok môže byť praktickým nástrojom na hodinách verejných financií a verejných rozpočtov. kde poslúži ako ukážka implementácie decentralizačných politík a ich vplyvu na miestne a regionálne rozpočty na Slovensku. Zároveň je vhodný aj pre predmety ako verejná ekonomika a hospodárska politika, kde poslúži ako príklad efektívnej správy verejných zdrojov na regionálnej úrovni a vplyvu legislatívnych zmien na finančnú stabilitu samospráv.

2021 [4] PAPCUNOVÁ, V., HORNYÁK GREGÁŇOVÁ, R. Global Impacts of COVID-19 on the Financing of Local Self-Governments: Evidence from Slovak municipalities. In Globalization and its socio-economic consequences [elektronický dokument]. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2021, s. 2. (SHS Web of Conferences, ISSN 2261-2424 ; 92) ISSN (online) 2261-2424.

2021 [1] MURA, L., HAJDUOVÁ, Z. Measuring efficiency by using selected determinants in regional SMEs . In: Entrepreneurship and Sustainability Issues [elektronický dokument] . Vilnius : Entrepreneurship and sustainability center, 2021, roč. 8, č. 3, s. 487-503. ISSN (online) 2345-0282. WoS

2022 [01] BURIACHENKO, A., LEVCHENKO, K., SPASIV, N. et al. Fiscal decentralization of the Visegrad group countries as a key factor of development. In: Acta innovations [elektronický dokument] . – Konstantynów Łódzki Poland (Poľsko) : Research and Innovation Centre Pro-Akademia. – ISSN (online) 2300-5599. – Roč. 2022, č. 45 (2022), s. 31-44 [online] Scopus

2020 [4] LIPTÁKOVÁ, K., RIGOVÁ, Z. Financial creditworthiness of Slovak municipalities. In Interpolis ́20. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - Belianum, 2020, s. 420. ISBN 978-80-557-1804-0.

2020 [1] RICHVALSKÝ, L., MACHYNIAK, J., GUŤAN, D. Political influence of non-governmental organizations and civil society. In AD ALTA : journal of interdisciplinary research = recenzovaný mezioborový vědecký časopis, 2020, roč. 10, č. 1, s. 172-176. ISSN 1804-7890. ISSN (online) 2464-6733. WoS