doc. PhDr. Richard Brix, PhD.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=E772F1AD1236459C60BC994CBC49

The pandemic of the new type of coronavirus SARS-CoV 2 is still a global problem. Among other things, the pandemic also significantly affected the political preferences of the parties and therefore significantly affected the political statements and speeches of prime ministers or presidents. In this paper, we analyse the political speeches of prime ministers in the countries ruled by the parliamentary system. The analysis of the speeches of the heads of government is perceived in the comparative perspective of the V4 countries led by men and North-western European countries led by women. We focus on the political statements given during the first wave of the 2020 coronavirus pandemic outbreak. The very differentiation of the various manifestations is set in the geographical, political, and economic context of the countries involved in the study. We apply qualitative research data analysis software - NVivo - to identify common features as well as differences between individual representatives. In the speeches, we monitor selected areas in terms of content as well as the form of language used by the country leaders in the initial phase of the SARS-CoV coronavirus pandemic 2. Significant differences are observed in both the way of speaking and the content. Despite considerably better pandemic situation in the countries led by men, their messages were more negatively put, and they also spread fear far more than the women group of leaders did. Women leader were more oriented towards, individuals, the vulnerable and their messages were more of a positive nature despite having worse pandemic situation back in the spring of 2020.

33%

Výstup prezentuje jednotlivé výroky hláv štátov v prostredí pandémie koronavírusu. V podmienkach Strednej Európy ide o jedinečnú štúdiu, ktorá skúma rétoriku hláv vlády v komparatívnej rovine v krízovom čase. Poukazuje na rozdielne prístupy komunikácie jednotlivých hláv vlád v porovnaní Strednej a Západnej Európy. Článok poukazuje na rozdielne spôsoby manažovania štátu prostredníctvom rozdielnych štýlov riadenia politikov a pokazuje tak na behaviorálny aspekt politického rozhodovania, ktorá má svoje opodstatnenie v časoch rozličných kríz, nielen zdravotníckych.

Pre vzdelávací proces poukazuje na možnosti metodologického uchopenia výskumnej témy. Štúdia môže slúžiť ako príkladný model využitia kvalitatívneho výskumu v sociálnych vedách, kde je nie sú podstatnou len štatistické údaje ale rovnako tak aj kvalitatívny rozmer riadenia štátu. Vo vzdelávacom procese môžeme sledovať a analyzovať jednotlivé rozdiely v štýle politického riadenia štátov ako aj následnú reakciu spoločnosti na jednotlivé špecifické typy rétoriky politikov.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=F4811BF0B0606F1635578EF632

The aim of the paper is to analyze, compare and identify the challenges and disparities of post-communist countries in the EU in drawing ESIF and YEI in the years 2014-2020. Our article therefore focuses on aggregate data from the field of ESIF + YEI in the case of EU post-communist countries. The research plan consists of partial tasks that have the set goal of helping to fulfill. Our research sample is all post-communist countries that are members of the EU. In 2004 (the so-called great enlargement), a total of ten countries joined the EU, including eight countries of the former socialist bloc. This year, for the first time, post communist states joined the EU, namely Estonia, Lithuania, Latvia, Poland, Slovakia, the Czech Republic, Hungary and Slovenia. The next round of EU enlargement to the south-east in 2007 meant membership for Romania and Bulgaria. So far, the last EU member state to join the EU and join the post-communist countries in 2013 was Croatia (Aivazidou, Cunico, Mollona, 2020; Blanco, et al. 2021). All post-communist countries in the EU had the opportunity to participate in drawing funds from the ESIF and the YEI in the 2014-2020 programming period (Blauberger, Hüllen, 2021; Domorenok, Graziano, Polverari, 2021; Incaltarau, Pascariu, Surubaru, 2019). However, there are significant disparities in the total allocated volume of resources earmarked for specific post-communist countries(Charasz, Vogler, 2021; Mihálik, Horváth, Švikruha, 2019; Mura, et al. 2014). Subsequently, significant differences can be identified in the drawing of funds as well as in the recalculation of income from ESIF and YEI per capita.

50%

Článok prináša komparatívny pohľad na čerpanie európskych fondov z pohľadu postkomunistických krajov čo poukazuje do značnej miery na schopnosť jednotlivých štátov z tzv. východného bloku efektívne čerpať európske finančné zdroje. Pre spoločenskú prax je významný, nakoľko poukazuje na diferenciácie medzi jednotlivými štátmi a poukazuje aj na možné dôvody efektívnosti resp. neefektívnosti takého čerpania.

Článok je komparatívneho charakteru a je vhodným podkladovým materiálom jednak z hľadiska metodologického uchopenia výskumného problému, ktoré je možné využiť aj v rámci štúdia napr. písaní záverečných či iných odborných prác. Okrem toho je tiež vhodným materiálom pri výučbe ekonomicky orientovaných predmetov, kde pracuje s konkrétnymi ekonomickými údajmi.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=3A2DFC7E240011ACF22CC167DB

The economic indicators of the new member states of the EU that joined after 2004 have been generally positive. In this paper, we analyse the economic development of the 11 new Member States from the Eastern bloc. The set of individual economic indicators gives us a relatively realistic picture of the differences in development in individual post-communist countries. The paper points out several factors, which in principle create two groups of countries for us in terms of the development of economic indicators. A more progressive group of countries, which for the most part is showing progress towards catching up with the EU average, and a less progressive group, whose pace of convergence is significantly slower.

33%

Táto štúdia je koherentnou ekonomickou štúdiou, ktorá retrospektívne vyhodnocuje úspešnosť dobiehania ekonomického rozvoja EÚ z pohľadu postkomunistických štátov. Na základe niekoľkých indikátorov tak mapuje úspech resp. neúspech jednotlivých štátov v tejto ekonomickej snahe. Štúdia ponúka a prináša možnosť nahliadnuť do porovnania týchto štátov a potenciálne iniciovať ďalším spoločensko-vedný výskum v tejto oblasti.

Ekonomické predmety, ale aj predmety týkajúce sa sektorových verejných politík môžu benefitovať z obdobných štúdií. Stanovenie si vhodných indikátorov, správnych komparatívnych subjektov a pod. je podmienkou vhodného metodologického nastavenia výskumného zámeru. Vzdelávací proces je potrebné aktualizovať o najnovšie dáta, ktoré aj táto štúdia prináša. Zahrnutie týchto dát a výsledkov štúdie je predpokladom aktualizácie najnovších poznatkov a vedomostí o komplexnom ekonomickom rozvoji.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=E772F1AD1236459C61B29C4CBC49

We are convinced that the topic of smart municipalities represents a significant opportunity for Slovakia to increase the country's innovation and export potential. In order for Smart Cities to successfully develop their capital, they need wide cooperation between stakeholders in many areas, from economics to social sciences. The application of the concept should be linked to strategic planning processes, which in the case of Slovakia means the programming of economic and social development and spatial planning. It can be accessed either by purchasing specific proven solutions or by testing innovative practices. In the period 2021 - 2027, the Slovak Republic will also draw fond of the development of smart municipalities within the framework of Europe Union structural funds. However, Slovak municipalities need to know their potential, implement a smart strategy and set up cooperation within the territory (for example, by creating functional urban areas). This research article is focused on the evaluation of municipalities in the Slovak Smart City Index within the territory and size of municipalities by their inhabitants, as well as the amount of implemented funds from the European Structural Funds. The basic question is - is the Slovak Republic ready for development in the field of smart cities and regions on the basis of the development of the smart government agenda within the previous programming period? Can the Slovak Republic implement funds in smaller municipalities? This research article will try to answer these questions through the use of statistical calculations and data obtained from the Slovak smart city index.

33%

Problematika SMART cities je aktuálnou problematikou a vedecké výstupy majú v mnohých prípadoch priamy dopad na realizáciu a implementáciu jednotlivých politík najmä z pozície jednotlivých samosprávnych úrovni. Autori článku tiež priamo spolupracovali na realizácii SMART stratégie TT samosprávneho kraja, kde viaceré z výstupov tohto článku boli implementované. Samosprávy môžu aktívne spolupracovať s akademickým sektorom pri hľadaní ekonomických a inteligentných riešení.

Realizovaná štúdia je vhodným materiálom pre učebné potreby študentov v procese vzdelávania. Predstavuje názorný príklad spolupráce akademického sektoru s lokálnymi politickými a nepolitickými aktérmi. Štúdia poukazuje na praktické príklady využitia SMART technológii v praxi a teda okrem teoretické základu tejto problematiky prináša aj názorne príklady praktického využitia.

2023  [01] MACHYNIAK, J., MIKUŠ, D., DZUREKOVÁ, K. et al. Smart City Strategies in Slovak Cities. In: European Journal of Interdisciplinary Studies [elektronický dokument] . – Bukurešť (Rumunsko) : The Bucharest University of Economic Studies. – ISSN (online) 2067-3795. – Roč. 15, č. 2 (2023), s. 17-33 [online] Scopus

2023  [01] BUTORACOVÁ ŠINDLERYOVÁ, I., ČAJKOVÁ, A. Implementation of smart city solutions from the perspective of the population in Slovakia. In: Administratie si Management Public [textový dokument (print)] [elektronický dokument] . – Bucharest (Rumunsko) : The Bucharest University of Economic Studies. – ISSN 1583-9583. – ISSN (online) 2559-6489. – č. 40 (2023), s. 113-130 [tlačená forma] [online] Scopus

2023  [01] DOVGANEVA, Y. A. et al. The ecosystem of vertical farms: a conceptual framework. In: Food systems [textový dokument (print)] [elektronický dokument] . – Moskva (Ruská federácia) : V.M. Gorbatov Federal Research Center for Food Systems of Russian Academy of Sciences. – ISSN 2618-9771. – ISSN (online) 2618-7272. – Roč. 6, č. 4 (2023), s. 504-511 [tlačená forma] [online] Scopus

2022  [01] BILAN, Y., et. al. The Keys to Clean Energy Technology: Impact of Environmental Taxes on Biofuel Production and Consumption. In: Energies. – ISSN (online) 19961073. – Roč. 15, č. 24 (2022). DOI 10.3390/en15249470. Scopus

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=82386B00AE44A4A3DAB21EC7375F

Political communication in the Slovak political space has its own specifics, but it follows the trend of many democracies towards coarser vocabulary, vulgarisation, and escalation of political conflict. The aim of this study is to identify the messages that the leaders of the elected parliamentary parties addressed to the public via Facebook in the period after the parliamentary elections. The period is bounded by the assassination attempt on the Prime Minister Róbert Fico in May 2024. Qualitative research using grounded theory is the collection of data to reach a theoretical concept. We used NVivo qualitative software to code the data, in our case messages public on FB profiles of individual party leaders. Grounded theory is often used in political communication and helps us to create a theoretical concept. There are 6 main Themes that emerged as a result of political communication after parliamentary elections: Domestic Policies, Foreign Policies, Criticism of the Government/Opposition, Criticism of Others, Presidential Election and Positive Messages. Negative campaigning significantly influences affective polarization. Based on an analysis of 632 Facebook posts by leaders of Slovak parliamentary parties, we conclude that negative campaigning constitutes the largest share of all analyzed posts. Combined with a strong presence of anger, aggression, insults, and vulgarity, political campaigning via Facebook contributed to an increasingly polarized atmosphere, which culminated in the 2024 assassination attempt on Prime Minister Fico.

40%

Štúdia sa zaoberá politickou komunikáciou predsedov parlamentných strán v období po voľbách 2023 až do atentátu na premiéra Fica. Štúdia poukazuje na formu a rozsah komunikácie lídrov strán na sociálnej platforme Facebook. Negatívna kampaň zvýraznila afektívnu polarizáciu v spoločnosti.

V rámci predmetov zaoberajúcich sa komunikáciou poskytuje štúdia náhľad do fungovania politického marketingu na sociálnej sieti Facebook. Analýza viac ako 600 statusov prináša zaujímavé zistenia o štýle a rozsahu komunikácie politických lídrov na Slovensku