Čerstvá absolventka doktorandského štúdia pokračuje na našej univerzite aj ako odborná asistentka. Svoje bohaté skúsenosti z výskumu a praxe podá ďalej študentom, ale aj klientom v poradni.

Nedávno ste obhájili dizertačnú prácu, ktorá sa venuje prokrastinácii na internete. Má surfovanie na internete signifikantný vplyv na prokrastináciu?

Ak by som to mala zhrnúť, surfovanie na internete súvisí s vyššou mierou prokrastinácie v živote študentov. To znamená, že ak sa zvyšuje miera akademickej prokrastinácie, zvyšuje sa priamo úmerne miera problematického používania internetu, a teda internetovej závislosti. 

Má na to vplyv aj vek?

Áno. V dizertačnej práci som sa zamerala na analýzu problematického užívania internetu a výskyt akademickej prokrastinácie zvlášť u vysokoškolských študentov a študentov stredných škôl, nakoľko samotné používanie internetu sa vzhľadom na vek mení. U stredoškolákov predikuje výskyt akademickej prokrastinácie najmä subškála regulácia emócií, pričom u vysokoškolákov je to najmä subškála kompulzívne používanie internetu. 

Prečo vlastne prokrastinujeme a ako s týmto javom bojovať? 

Momentálne prebieha množstvo výskumov, ktoré sa snažia vysvetliť príčiny prokrastinácie. Jednou z preskúmaných príčin je, že študenti majú neustály prístup k telefónom a počítačom, vďaka čomu sú náchylnejší na rozptýlenie od úloh. V tomto prípade by som odporúčala využívať rôzne softvérové aplikácie, ktoré pomáhajú zvyšovať produktivitu a obmedzujú oneskorené správanie. Niektoré z nich sú dostupné pre používateľov Androidu a Apple, ako napríklad „stop procrastination“, „beat procrastination“, „do it“, „done“, „doer: overcome procrastination“ a mnoho ďalších.

Ďalším z dôvodov prokrastinačného správania, ktoré som sama skúmala, je úroveň exekutívnych funkcií jednotlivca. V tomto prípade môžeme pozorovať, že študenti, ktorí majú tendenciu prokrastinovať, majú výrazne oslabené exekutívne funkcie. Ide najmä o exekutívne funkcie ako iniciatíva - schopnosť samostatne / spontánne sa zapojiť do riešenia úlohy alebo činnosti a vytvárať vlastné stratégie riešenia problémovej situácie, plánovanie, či monitorovanie úloh. V tomto prípade sa za vhodnú metódu zníženia miery prokrastinácie javí zavedenie efektívnych vzdelávacích programov, poradenské služby v školách.

 "Osobne považujem za dôležité mať informáciu, akým typom prokrastinácie disponujem."

Má prokrastinácia aj nejaké pozitívne aspekty? 

K pozitívnemu aspektu prokrastinácie smerujem aj v mojom výskume. Podľa môjho názoru je potrebné nazerať na prokrastináciu ako na špecifický jav, ktorý sa u každého z nás môže prejaviť inak. Pre niekoho je práve prokrastinácia „hnacím motorom“, pre iného je to záťaž, na základe ktorej nedokáže uspieť. V tomto prípade môžeme teda hovoriť o aktívnej a pasívnej prokrastinácii. 

Aký je medzi nimi rozdiel?

Aktívna prokrastinácia sa vyznačuje prácou pod tlakom a úmyselným odkladaním povinností, avšak so silnou motiváciou, čím sa zlepší kvalita odvedenej práce aj pracovné tempo. Pasívna prokrastinácia je typická odkladaním úloh na poslednú chvíľu, z dôvodu neschopnosti konať včas. Pasívni prokrastinátori pri odkladaní úloh zažívajú negatívne emócie sprevádzané pocitom viny. Tento typ prokrastinácie vedie k plytvaniu s časom, horším výkonom a zvýšenou mierou stresu. Osobne považujem za dôležité mať informáciu, akým typom prokrastinácie disponujem.

Absolvovali ste odbor všeobecná a experimentálna psychológia. Prečo ste sa rozhodli práve pre psychológiu? 

Úplne v samotnom zárodku môjho rozhodovania bola najmä tendencia pomáhať druhým. Cítila som, že ľudia si ku mne vedia vytvoriť väzbu veľmi rýchlo, že im dokážem načúvať, a že ich nehodnotím, čo im umožňovalo sa mi stále viac a viac otvárať. Túto tendenciu som chcela najskôr uplatniť v rámci zdravotníctva, avšak dospela som k rozhodnutiu, že pomáhať ľuďom viem aj inak ako zatvorená v ordinácii v bielom plášti alebo na operačnej sále. 

Absolvovali ste aj doplnkové vzdelanie v oblasti arteterapie. Na čom je založená, pre koho je určená a aké má účinky? 

Arteterapiu som absolvovala počas štúdia, pričom toto vzdelávanie organizovala študentská organizácia „Psychoklub“, ktorého som bola členkou. Arteterapia je založená na liečbu výtvarnou činnosťou, čiže prostredníctvom kreslenia, maľovania, modelovania, či vytváraním iných umeleckých produktov. 

Akí ľudia najčastejšie využívajú arteterapiu? 

V rámci arteterapie je skvelé, že aj človek, ktorý má problém vyjadrovať svoje emócie, ich dokáže vyjadriť istým spôsobom, jemu blízkym. Arteterapia sa preto využíva najmä pri deťoch, ktoré sú v odpore, nekomunikujú, u detí, u ktorých je podozrenie na týranie, či zneužívanie, prípadne vhodná je aj pre hyperaktívne deti, či úzkostné deti. Čo sa týka účinkov, za jeden z hlavných považujem uvoľnenie a zmiernenie pocitov úzkosti.

"Ako katedra zastrešujeme poskytovanie psychologickej pomoci nielen študentom UCM, ale i zamestnancom univerzity. Študent sa vôbec nemusí báť nás osloviť..."

Rovnako máte za sebou aj tréning meditácií. Je to aktivita, ktorá sa dá implementovať aj do psychoterapie? 

Počas kurzu sa precvičujú rôzne meditácie, ktoré človeku napomáhajú zlepšovať vnímanie svojho tela ako i vnímanie vlastných vnútorných procesov. Pri psychoterapii by som skôr hovorila o mindfulnesse, kedy je veľmi dôležitá všímavosť, a teda schopnosť všímať si svoje pocity. Iba keď si človek uvedomí, čo prežíva a pripustí si všetky pocity, prežije ich, vyjadrí, môže prísť ku zmene a odstráneniu nepríjemného pocitu.

Ako na mindfulnesse môže pracovať človek v rámci svojho bežného života?

Za dôležité považujem prácu s dychom, čo je technika, ktorá jednotlivcovi umožní zastaviť sa v toku rušivých myšlienok a zamerať sa na seba. Túto techniku môže človek využiť kedykoľvek počas dňa, jednoduchým zastavením a uvedomím si svojho dychu ako základnej relaxačnej techniky.

Vaša katedra poskytuje študentom aj psychologické poradenstvo, ktoré je zadarmo. Prečo sa netreba báť vás osloviť? 

Ako katedra zastrešujeme poskytovanie psychologickej pomoci nielen študentom UCM, ale i zamestnancom univerzity. Študent sa vôbec nemusí báť nás osloviť, dokonca v poradni sme viaceré kolegyne, pričom každá sa špecializuje na iný druh pomoci. Študent už na základe nášho profilu ako psychológov pracujúcich v poradni má možnosť si vybrať, či chce riešiť problémy vo vzťahu so vzťahovou osobou, vzťah s rodičmi, problémy v škole, adaptáciu na školský systém, prípadne kariérne poradenstvo, čo mu veľmi uľahčuje výber a oslovenie daného psychológa. Veľkou výhodou je aj skutočnosť, že záznamy o poskytnutej pomoci sa neposúvajú do inej inštitúcie, čiže všetky aj citlivé informácie sú chránené. 

Ako je to s kapacitou sedení?

Čoho by som sa možno ako študent bála je termín sedenia. Nie vždy vieme poskytnúť termín sedenia v priebehu pár dní, či týždňov, nakoľko bohužiaľ momentálne kapacitne nedokážeme pokryť všetkých záujemcov, ktorí žiadajú o psychologickú pomoc. Verím však, že spolu s vedením univerzity dokážeme pracovať a zlepšovať starostlivosť o duševné zdravie našich študentov a zamestnancov.

Vy sa špecializujete na poradenstvo a podporu v oblasti osobnostného rozvoja, zvládania stresu, adaptácie na nové životné situácie, či riešenia problémov prameniacich z akademického prostredia. Kedy by mal študent či študentka za vami prísť? 

Konkrétne mňa môže študent kontaktovať, ak má problémy prameniace z akademického prostredia, čiže ak cíti (čo sa deje najmä v skúškovom období, či na začiatku štúdia), že je toho na neho „príliš“, že má fyzické problémy prameniace z psychickej nepohody, stresu, či úzkosti, ktoré ďalej ovplyvňujú jeho výkon v škole, ale i v osobnom živote. Podobne ma môže kontaktovať, ak má ťažkosti adaptovať sa na ťažké životné situácie, ako je napríklad začiatok štúdia, či úmrtie v rodine.

Okrem toho ma študent môže osloviť, ak cíti, že by potreboval na sebe pracovať a rozvíjať sa, avšak sám to nedokáže a potrebuje usmerniť. Samozrejme, nie je možné spísať všetky problémy a témy, ktorým sa v poradenstve venujem, ide skôr o takú pomôcku študentom, aby vedeli, že ak majú problém súvisiaci s tým, čo uvidia v mojom profile, môžu ma osloviť.