Kristína Jašková z Fakulty zdravotníckych vied nespoznala len nové fyzioterapeutické metódy, ale aj pohostinných a dobrých ľudí.

Kristína sa rozhodla ísť na Erasmus do Turecka aj vďaka pozitívnej skúsenosti s mobilitou, ktorú absolvovala v Taliansku pred niekoľkými rokmi. „Naučila som sa vtedy veľa, napríklad byť samostatná alebo zvládať stresové situácie,” opisuje. 

Našla tam ľudskosť

Kristína si obľúbila aj tureckú kultúru a mentalitu, najmä vďaka ich pohostinnosti. „S jednou miestnou kamarátkou sme hľadali ubytovanie a ona vtedy povedala vec, na ktorú nikdy nezabudnem: Keď si v Turecku a potrebuješ ubytovanie alebo jedlo, tak zaklop na hociktorý dom a oni ťa príjmu ako rodinu. Vtedy som si uvedomila, akí sme my Slováci veľmi uzavretí a konzervatívni, aj keď sa nájdu výnimky. Táto skúsenosť mi otvorila oči. Uvedomila som si, že mi chýba dôvera v ľudí, podobne ako väčšine Slovákov. Máme v sebe mnoho predsudkov,” hovorí Kristína. 

Praktická výučba

Kristínu prekvapila úroveň fyzioterapie v Turecku. „Tento pobyt mi dal veľa aj v rámci vzdelávania. V Istanbule sme navštevovali kliniku pre atlétov, kde sme mali možnosť stretnúť sa s technikami a prístrojmi, ktoré sme nikdy predtým nevideli,” hodnotí Kristína a dodáva, že mali možnosť vidieť aj iné nemocnice po celom Istanbule a navštívili v nich rôzne oddelenia. Keďže väčšina profesorov nehovorila anglicky, školu absolvovali individuálne s tými, ktorí jazyk poznali. „Robili sme seminárne práce a projekty, ktoré sme im následne prezentovali osobne alebo online,” vysvetľuje. 

Netreba sa báť

Kristína určite odporúča každému absolvovať Erasmus. Neprekáža, ak nehovoríte dokonalou angličtinou. „Všetci tam idú aj kvôli tomu, aby si ju zlepšili,” spomína. Aj keď bol život v 20-miliónovom Istanbule pre ňu spočiatku šok, adaptovala sa. „Všetky nádherné zážitky nikdy nevznikajú z pohodlia domova alebo komfortnej zóny,” uzatvára svoje rozprávanie.