Virtuálna realita si našla uplatnenie aj múzejnom odbore, hoci nie je také rozšírené ako v iných odboroch (technických, strojárenských, v medicíne, atď.). Napriek tomu jej pôsobenie každoročne narastá, nakoľko virtuálne aplikácie sú dostatočne širokospektrálne. Úlohou virtualizácie je prezentovať artefakty a kultúrne dedičstvo a takisto ich zdokumentovať a komunikovať s verejnosťou. Monografia sa zaoberá základnou štruktúrou múzejnej virtualizácie (definuje základné i špecifické prvky virtuálnych produktov, opisuje štruktúru múzejnej kyberkultúry s jej zložkami, vytvára podrobnú klasifikáciu, ktorá doposiaľ v našich zemepisných šírkach absentovala). Okrem toho sú v práci obsiahnuté aktuálne trendy múzejnej virtualizácie s konkrétnymi grafickými príkladmi z európskych, ako aj amerických a ázijských múzeí. Osobitá pozornosť je venovaná konkrétnemu návrhu aplikovania virtuálnych produktov na vybranom fortifikačnom objekte (hrad Slanec) zo slovenského prostredia (z historického Abovského regiónu).