Po 25 rokoch fungovania Univerzity sv. Cyrila a Metoda sa na jej čelo dostala riadne zvolená žena. Prioritou KATARÍNY SLOBODOVEJ NOVÁKOVEJ je momentálne bezproblémová akreditácia UCM. Okrem toho chce otvoriť pozíciu študentského ombudsmana, zlepšiť stravovacie podmienky či umožniť študentom zapísať si predmety z iných fakúlt.

Akademický senát UCM vás zvolil spomedzi štyroch kandidátov. Prečo si myslíte, že vybrali práve vás?

Ľuďom sa asi zapáčil môj volebný program, vízie, s ktorými som prišla, a spôsob, akým som chcela nastaviť a posunúť univerzitu oproti vtedajšiemu stavu.

Študovali ste na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre, nie ste absolventkou UCM. Ako ste si k nej vytvorili vzťah?

Je to paradox. V deväťdesiatom siedmom, keď som končila strednú školu, UCM práve začínala. Chcela som tu študovať etnológiu, no nevzali ma. Preto som nastúpila do Nitry, kde som odbor úspešne absolvovala a potom som pracovala v Slovenskej akadémii vied. Keď kolega z Katedry etnológie UCM odchádzal do dôchodku, hľadal za seba nástupcu a oslovil ma. Tak som sa ocitla na univerzite.

Za dlhší čas vášho pôsobenia na UCM ste teda už mali čas spoznať jej pozitívne stránky aj problémy, ktorým čelí. Ak by ste mohli jednu vec okamžite zmeniť či vyriešiť, ktorá by to bola?

V tomto období nás najviac tlačí akreditácia. Bývalé vedenie v tomto ohľade trochu zaspalo na vavrínoch. Za veľmi krátke obdobie sme preto museli splniť všetky kritériá a požiadavky dané akreditačnou agentúrou. Intenzívne sme na tom od mája s prorektormi, dekanmi a celým tímom pracovali.

Vo svojom volebnom projekte uvádzate, že doterajšia práca na splnení akreditačných podmienok bola personálne poddimenzovaná. Navrhli ste vytvoriť pozíciu prorektora pre kvalitu, ktorá už funguje. Podarí sa vďaka tomu splniť požiadavky agentúry?

Zdá sa, že áno. Som presvedčená, že proces zavŕšime načas a neurobíme si hanbu. Avšak zosúladením študijných programov 31. augusta to nekončí. Ide o proces, ktorý sa bude každoročne kvantitatívne aj kvalitatívne vyhodnocovať. Preto je funkcia prorektora pre kvalitu opodstatnená. Navyše nám pomôže získať spätnú väzbu od pedagógov i študentov. Aj keď bude negatívna, nebojíme sa. 

V projekte kritizujete aj charakter výučby, ktorý sa v mnohých prípadoch podobá skôr na strednú školu ako na univerzitu. V čom?

Niektorí pedagógovia študentom prednášajú bez aplikácie nových trendov či inovácií. Na druhej strane pozorujem, že študenti sa učia iba to, čo počujú na prednáške. Má to byť naopak. Úlohou univerzitného pedagóga je počas prednášky prezentovať len perličky k danej téme. Základné údaje si majú študenti sami prečítať v povinnej literatúre. Samoštúdium je bežnou praxou na každej dobrej univerzite.  

Akými krokmi chcete docieliť zmenu?

Mali by sme vzdelávať našich pedagógov. Nestačí, že získali doktorát a oprávnenie učiť na vysokej škole. Nesmie sa stávať, že 30 rokov vyučujú to isté rovnakým spôsobom. Je potrebné reflektovať aktuálne trendy vo svojom odbore, ako aj moderné spôsoby prednášania a práce so študentmi.

Rozdiel medzi strednou a vysokou školou by mal byť aj vo výbere predmetov. Navrhujete, aby si študent okrem predmetov zo svojho odboru mohol vybrať aj niektoré z iných odborov či fakúlt. Je to reálna predstava?

Zatiaľ možno trochu iracionálna, avšak chcem, aby sme si brali príklad z kvalitných západných univerzít. Študent by povinné predmety absolvoval vo svojom odbore, no ostatné by si mohol zvoliť aj mimo neho. Ak by študenta marketingu zaujímala informatika alebo politológia, bola by škoda odoprieť mu možnosť zúčastniť sa prednášok s kvalitným politológom na inej fakulte.

Momentálne sa hľadí skôr na naplnenie úväzkov pedagógov. Súčasné študijné plány bývajú preplnené a neponúkajú priestor na výber. Zmenu sa pokúsime pripraviť počas akademického roka 2022/2023 a v budúcom roku odštartovať nový systém.

V projekte hovoríte aj o ďalšej možnosti výberu. Chcete zaviesť aj štúdium v angličtine.

Tie by mali byť primárne určené pre zahraničných študentov. Nehovoríme len o študentoch z Ukrajiny, našim cieľom je pritiahnuť aj ďalších, napríklad z južnej Európy či zámoria. Veľkou skupinou sú tiež deti zahraničných Slovákov, ktoré majú záujem študovať u nás. Okrem toho sa usilujeme o spustenie takzvaného štúdia dvoch diplomov.

Pilotný projekt už bežal na Filozofickej fakulte. Spočíva v tom, že ak uzavriete zmluvu s partnerskou univerzitou, študent absolvuje časť štúdia doma, časť v zahraničí, obháji prácu na oboch univerzitách a získa dva diplomy. To môže výrazne pomôcť pri uplatnení sa na trhu práce. 

Prečítajte si celý rozhovor na webe univerzitného časopisu atteliér.