V posledných rokoch sa na všetkých vysokých školách na Slovensku často skloňovalo slovo „kvalita“. Ide o pojem, o ktorom sa určite ešte hovoriť bude a súvisí s ním najmä proces, ktorý by mal priniesť vysokým školám novú stratégiu, koncepčnosť a najmä posun v oblasti vzdelávania, ale aj vedy a výskumu. Aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda sa už niekoľko rokov zaoberáme nastavovaním vlastného systému zabezpečenia kvality a čaká nás veľká skúška akreditácie nášho systému. Už teraz však vidíme, že zmeny, ktoré sme postupne zaviedli do praxe, výrazným spôsobom pomáhajú univerzite napredovať. UCM má za cieľ stať sa univerzitou, ktorá bude mať charakter kvalitnej stredoeurópskej vzdelávacej inštitúcie. Viac na tému kvalita sme sa rozprávali s prorektorom pre kvalitu na UCM, profesorom Ladislavom Lenovským.

Úplne na začiatok by sme mohli asi vysvetliť samotný pojem kvalita. Čo si môžu pod týmto pojmom predstaviť študenti alebo verejnosť?

Pojem kvalita na našej univerzite môžeme chápať v dvoch rovinách:
 
Prvou je kvalita UCM ako záležitosť smerom „dovnútra“. Ide o neustále systematické a sofistikované sledovanie a vyhodnocovanie všetkých procesov, ktoré sa na univerzite uskutočňujú. Na základe výsledkov týchto hodnotení budú vytvorené opatrenia, ktoré sa implementujú späť do fungovania týchto procesov a tým sa fungovanie univerzity bude neustále optimalizovať. Tieto procesy sú združené do troch oblastí: vzdelávanie, tvorivá činnosť a ďalšie súvisiace aktivity.
Pri vzdelávaní ide napríklad o prijímacie konanie, pedagógov, učenie sa študentov, skúšanie, tvorbu a úpravu študijných programov, spoluprácu s externými stranami, ktoré sa podieľajú na vzdelávaní. napríklad spolupracujúce pracoviská, partneri, školy, externí experti, zamestnávatelia, absolventi a pod.
Pri tvorivej činnosti ide najmä o vedeckú, výskumnú a umeleckú činnosť učiteľov, výskumných pracovníkov, študentov, najmä doktorandov a príslušných externých zainteresovaných strán.
Oblasť ďalších súvisiacich aktivít združuje všetky podporné politiky, štruktúry a procesy na UCM, ktoré súvisia so zabezpečením vzdelávania a tvorivej činnosti - od personálnych a iných oddelení, o ktorých existencii študenti, alebo zamestnanci často ani nevedia, cez ubytovanie a stravovanie až po centrá podpory študentom a zamestnancom. Ak chceme dbať na kvalitu týchto činností na univerzite, garantovať ju, alebo zvyšovať, musíme ju sledovať, nejakým spôsobom merať, napríklad prostredníctvom príslušných ukazovateľov a pracovať s nimi.
 
Druhou rovinou je kvalita UCM smerom „von“. Ide o obraz školy, ktorý (aj) prostredníctvom agendy kvality vytvárame na porovnávanie sa s ostatnými univerzitami. To, ako nás vnímajú potenciálni uchádzači, študenti, zamestnanci a partneri je rovnako dôležité ako to, kto naozaj sme.
Tieto dva pohľady musia spolu komunikovať. I keď naša univerzita je nezávislá a objektívna vzdelávacia a tvorivá inštitúcia so svojou autonómiou (a tak to musí byť, inak to nebude univerzita), neexistuje vo vákuu, nie je odtrhnutá od reality. Je súčasťou spoločenstva mesta Trnava, obyvateľov regiónu, občanov Slovenska a EÚ. V niektorých oblastiach vzdelávania a tvorivej činnosti je globálnou inštitúciou.
Výsledky agendy kvality a schopnosť univerzity garantovať kvalitu svojich činností má byť súčasťou obrazu a identity UCM. Práve na základe dobrých ukazovateľov kvality vzdelávania, tvorivej činnosti a ďalších súvisiacich aktivít sa uchádzač, študent, pracovník, partner rozhoduje, či s nami bude spolupracovať. Navyše, porovnávanie sa s ostatnými je nevyhnutnou cestou, ako preukazovať našu pozíciu a naďalej sa v tejto hierarchii posúvať.
Napríklad analýzou ratingov a rankingov a implementáciou ich ukazovateľov do činnosti UCM. Samozrejme, nemyslíme tu len slovenské akademické prostredie, ale minimálne stredoeurópske.
Naša univerzita má v tomto pred sebou ešte veľa krokov, ktoré treba urobiť. Za 25 rokov svojej existencie urobila kus práce, etablovala sa do národných a niektorých medzinárodných štruktúr a stále napreduje. Svoje miesto v slovenskom aj európskym akademickom priestore nepochybne má, ale aby bolo jasné, je to permanentný proces – niekedy ťažký boj, inokedy veselá výzva.
 
Systém kvality budú musieť mať teda všetky univerzity. V čom je samotný systém kvality dobrý, čomu má napomôcť?

Vnútorný systém kvality UCM je vytvorený na jednej strane na základe tradície, identity a špecifík UCM, definovaných v Štatúte UCM, štruktúre UCM a v Dlhodobom zámere rozvoja UCM, a na strane druhej na základe národných požiadaviek (ktoré nadväzujú na tie európske), definovaných vo vybraných zákonoch a štandardoch Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Náš vnútorný systém kvality je dobrý v tom, že:

• je šitý „na mieru“ špecifikám, možnostiam a schopnostiam UCM, pričom spĺňa požadované štandardy SAAVŠ pre vnútorný systém (zatiaľ ich spĺňa len podľa nás, lebo posudzovanie jeho súladu agentúrou práve prebieha a výsledky budú do konca roka 2024),
• prostredníctvom politík, ktoré sme na tento účel na UCM vytvorili/revidovali umožňuje/prikazuje príslušným štruktúram, sledovať, evidovať, analyzovať a vyhodnocovať všetky podstatné ukazovatele, prostredníctvom ktorých môžeme na UCM definovať a vyhodnotiť kvalitu vzdelávania, tvorivej činnosti a ďalších súvisiacich aktivít tak, aby sme mohli navrhnúť a implementovať opatrenia na odstraňovanie chýb vo fungovaní, zlepšovanie činnosti a zvyšovanie jej kvality na UCM,
• do týchto procesov zapája pedagógov a iných zamestnancov, študentov, partnerov, zamestnávateľov, absolventov a externých expertov a to nielen formalizovane (prostredníctvom členstiev v štruktúrach vnútorného systému), ale aj prostredníctvom spätnej väzby, otvoreného prístupu k informáciám a ich zverejňovaniu, komunikačných ciest a stratégií kontaktu (Blackbox, hodinka s rektorom, Alumni, verejné zasadnutia štruktúr, zverejňovanie správ, konaní a pod.),
• umožňuje UCM operatívnejšie, sofistikovanejšie, flexibilnejšie a transparentnejšie reagovať na relevantné (niekedy až príliš dynamicky sa meniace) potreby a očakávania študentov, zamestnancov a externých zainteresovaných strán, spoločenskej praxe, vedeckej obce, okolitého prostredia,
• poskytuje informácie, návrhy na zlepšenie riadenia, stanovovanie vízií, koncepcií, stratégií a ďalších vnútorných záležitostí.   

Myslím si, že skĺbiť „DNA“ UCM a národné požiadavky sa nám podarilo dobre. Teraz je potrebné pokračovať v implementácii vnútorného systému kvality a jeho optimalizácii. Vieme čo zlepšovať, lebo najväčší možný test sme uskutočnili ihneď po vytvorení vnútorného systému (v roku 2022), kedy sme na UCM prvýkrát periodicky vyhodnotili všetky študijné programy a odbory habilitačného konania a inauguračného konania.
Tie, ktoré boli dobré a podľa nášho vnútorného systému spĺňali štandardy SAAVŠ pre študijný program a habilitačné konanie a inauguračné konanie, tie sme ponechali, interne „akreditovali“ a naďalej ich uskutočňujeme. Tie, ktoré štandardy nespĺňali, sme zrušili. 
Okrem toho permanentne sledujeme a ročne vyhodnocujeme kvalitu učiteľov, študijných programov, výsledky študentov a mnohé ďalšie veci.
 
Kedy začala naša univerzita UCM budovať svoj vlastný systém kvality?

Problematika kvality na UCM nie je úplne nová. V roku 2014 sme sa zapojili do súťaže Národná cena SR za kvalitu, kde sme získali Ocenenie za zapojenie sa do súťaže podľa modelu CAF. V nasledujúcom roku sme získali titul Efektívny používateľa modelu CAF. Model CAF je prvým európskym nástrojom manažérstva kvality vyvinutým verejným sektorom, ktorý je špeciálne prispôsobený pre potreby organizácií verejnej správy.
V nasledujúcich rokoch sa v akademickom prostredí na Slovensku začalo hovoriť o príprave nového systému fungovania vysokých škôl, ktorý by posilnil autonómiu škôl, ale i s istým dohľadom štátu. Čoraz viac sa hovorilo o plošnej a povinnej implementácii európskych štandardov kvality VŠ vzdelávania na všetky VŠ v SR. Akreditačnú komisiu, ktorá posudzovala, schvaľovala a rušila študijné programy na vysokých školách v SR nahradila akreditačná agentúra. Zodpovednosť za kvalitu štúdia, vrátane posudzovania študijných programov, sa zo zrušenej komisie preniesla na vysoké školy, pričom nová agentúra má primárne dohliadať na to, či vysoké školy túto „novú“ autonómiu využívajú. Komisia zasahuje len vtedy, ak je zrejmé, že škola to sama nedokáže.
UCM začala vnútorný systém kvality budovať podľa Štandardov SAAVŠ pre vnútorný systém po nadobudnutí ich platnosti, v septembri 2020 tak, aby do zákonom stanoveného termínu 31. 8. 2022:

• zosúladila všetky študijné programy a odbory habilitačného konania a inauguračného konania so štandardmi SAAVŠ pre študijný program a pre habilitačné konanie a inauguračné konanie (alebo ich zrušila),
• tento súlad posúdila svojim vnútorným systémom,
• oto do stanoveného termínu oznámila SAAVŠ a od nasledujúceho akademického roka tieto študijné programy a odbory habilitačného konania a inauguračného konania podľa nových štandardov uskutočňovala.

Do 31. 12. 2022 sme SAAVŠ podľa zákona požiadali, aby posúdila: a) či sme náš vnútorný systém kvality vytvorili podľa štandardov SAAVŠ pre vnútorný systém a b) či sme ho aj implementovali. Posúdenie implementácie sa udeje tak, že z každého z 15 študijných odborov, v ktorých na UCM uskutočňujeme študijné programy, a ku ktorým prináležia odbory habilitačných konaní a inauguračných konaní, sa vyberie jeden študijný program z každého stupňa a posúdi sa, či naozaj spĺňa štandardy SAAVŠ pre študijný program. Sme plní očakávaní, aké budú výsledky posudzovania.
 

Čo bolo na celom procese implementácie kvality do prostredia UCM najťažšie?

Ako vždy: nezáujem a strach z niečoho nového, fatalistický prístup inštitúcie, ktorá je takmer zo 100 % financovaná štátom, snaha o totálnu formalizáciu a hľadanie čo najľahšej cesty bez ohľadu na zmysel, absencia vnímania tohto procesu ako výzvy a možnosti rozvoja a zlepšenia.
UCM nebola na tieto procesy dostatočne pripravená. Postupne sa však postoj UCM začal meniť.
Zlom nastal vytvorením pracovnej skupiny zloženej z ľudí, ktorým na UCM záleží a spájajú s ňou svoju profesionálnu budúcnosť na mnoho rokov dopredu. Príslušné štruktúry začali viac postupovať podľa stanovených politík, ktoré boli postupne vytvárané. Procesy sa optimalizovali. Čoraz viac zainteresovaných začalo pomaly chápať, že problematika kvality nie je z tých, ktoré sa dajú personifikovať na niekoho iného, ale preniká všetkými politikami, štruktúrami a procesmi na UCM. Tento stav nie je ideálny a ani nikdy nebude, no urobili sme veľký pokrok. Naďalej je potrebné konštruktívne pracovať a rozvíjať systém.    
 
V akom stave sa nachádza UCM teraz v kontexte problematiky systému kvality?

Z pohľadu agendy kvality sme stále na začiatku, na nule (pre optimistov – nie v mínuse). Jedna vec je totiž úroveň kvality činností na UCM a druhá jej uchopenia a implementovania na UCM. Pracujeme na všetkých príslušných frontoch. Z úrovne vedenia UCM naplno fungujú prorektori a ich oddelenia, oddelenie kvestora sa snaží v rámci možností pomôcť vo finančnom, personálnom a materiálnom zabezpečení. Máme podporu rektorky UCM.
UCM nevznikla včera. Ide o pomerne úspešný príbeh. To, kde je teraz, je dobrým predpokladom na posun vpred. Osobne ma nikdy nezaujímali konkrétne pozície, či umiestnenia, ale smery – či ide hore, alebo dole.  Za ostatné dva roky, odkedy som získal dôveru rektora a teraz rektorky, ktorí ma pozvali do svojho tímu, aj Akademického senátu UCM, ktorý ma vo funkcii prorektora schválil, sme niečo vytvorili. Je to začiatok a pracujeme na tom ďalej.
A ohľadom kvality UCM: UCM sa musí rozhodnúť, či chce byť univerzitou, ktorá sa uspokojí s regionálnym významom a tým, že nefiguruje na posledných priečkach rôznych zoznamov slovenských univerzít, alebo sa oslobodí od uvažovania v rámci Slovenska, úplne prestane vnímať a reálne reflektovať tento ukazovateľ vo svojom riadení a rozvoji, a pozrie sa na obklopujúci, prinajmenšom východný a stredoeurópsky svet a začne uvažovať primárne v týchto intenciách. UCM musí zvážiť, aké univerzity majú byť jej vzorom a zadefinovať si, kde chce o 5 až 10 rokov byť.
V totálne chaotickom svete riadenia vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a neexistujúcej reálnej stratégie rozvoja vysokých škôl v SR (na ktorú by mohli a mali vysoké školy naviazať svoje dlhodobé stratégie a zámery ako to je úplne bežné v ČR), slovenské univerzity len prežívajú z roka na rok, netušiac čo bude. Navyše, aktuálne aj vo veľmi nepredvídateľnom a nestabilnom bezpečnostnom, energetickom a ekonomickom vývoji v krajine aj celej EÚ. Je mi ťažko hovoriť o plánovaní, zlepšovaní, kvalite, európskych štandardoch a svetových ratingoch, keď nevieme, či budeme mať z čoho zaplatiť elektrinu a kúrenie. Zostáva len dúfať, že toto si uvedomujú všetci zainteresovaní.
 
Pomôže tento systém študentom pri poskytovaní kvality vzdelávania? Bude pre nich znamenať zvýšenie kvality vzdelávania?
 
Určite áno. Nápad s vysokoškolskou agentúrou (ako to majú ostatné krajiny EÚ), zákon o kvalite, štandardy SAAVŠ sú podľa mňa (s niekoľkými výnimkami) výborné. Konečne je tu systém, pravidlá, štandardy (na európskej báze) a šanca (aj povinnosť) pre slovenské univerzity (ak chcú aj naďalej existovať) začať sa meniť tak, aby boli ešte lepšie a ešte kompatibilnejšie s európskymi a svetovými. Je to výzva.
Študenti sú novým systémom viac vťahovaní do diania a riadenia univerzity, tvorby, úprav a hodnotenia študijných programov, ako aj všetkých iných procesov  a činností. Treba však pripomenúť aj to, že aj doteraz mali zastúpenie vo všetkých relevantných a najvýznamnejších štruktúrach UCM, a tam, kde nemali, boli prizývaní keď sa riešili ich záležitosti. Teraz sa to usporiadalo a formalizovalo, dal sa tomu ucelený systém. Spätná väzba študentov o spokojnosti so štúdiom, pedagógmi, podpornými aktivitami tu bola aj predtým, teraz ju však treba viac ukazovať, či a ako sa s relevantnými pripomienkami študentov pracuje. Študijné programy sú flexibilnejšie potrebám študentov, aj tým so špecifickými potrebami, otázka ochrany pred diskrimináciou, opatrení na zamedzenie plagiátorstvu a iným neetickým konaniam, prispôsobovanie sa požiadavkám zamestnávateľov a trhu práce, možnosti a podpora tvorivej činnosti a mobilít študentov a mnohé ďalšie témy. To všetko je teraz povinným predmetom monitorovania, analyzovania, vyhodnocovania a práce s týmito výsledkami.  
 
Keby ste mali porovnať UCM pred zavedením systému kvality a teraz, po jeho úspešnom implementovaní, aké rozdiely by sme našli?
 
Pojem úspešnosť implementácie je relatívny pojem, lebo zlepšovanie sa a precizovanie fungovania univerzity je kontinuálny a nikdy nekončiaci proces. Navyše, svet, v ktorom existuje (nielen) naša univerzita, sa mení a je potrebné na to reagovať. Ale z mojej pozície môžem s kľudným svedomím objektívne konštatovať, že vnútorný systém kvality UCM bol implementovaný pomerne úspešne, v rámci našich možností a schopností.
Najdôležitejšie je, že UCM dnes ponúka len zosúladené študijné programy, ktoré sú vytvorené a uskutočňujú sa podľa najnovších kvalitatívnych štandardov, pričom niektoré zo štandardov národnej úrovne sú oveľa prísnejšie ako v iných krajinách EÚ. Napríklad kvalita a počet  pedagógov, ktorí zabezpečujú študijný program (garantov) sú oveľa vyššie ako osoby, ktoré zabezpečujú študijné programy na zahraničných európskych univerzitách. Rovnako tak aj požiadavky na kvalitu reprezentatívnych výstupov tvorivej činnosti a mnohé ďalšie. V kvalite pedagógov a študentov, ani študijných programov nijako nezaostávame za európskou úrovňou. V čom zaostávame, je infraštruktúra a financovanie.
Tento fakt nezmení ani ak budeme mať na našich katedrách stovky študentov (tým sa kvalita určite nezvýši) a ani ak budem mať na každej katedre nositeľa Nobelovej ceny (lebo systém financovania slovenských vysokých škôl je na lowcost princípe trvalo podvyživeného prežívania z roka na rok). Vieme, že aj keď by sme boli kvalitatívne najlepšiu univerzitou v EU, financovanie z nášho ministerstva nás úspešne udrží v takom stave, ako aj doteraz.
Neexistuje iný dôvod, prečo slovenskí maturanti odchádzajú na VŠ do Českej republiky, ako sú: ľahostajný a nekoncepčný prístup a negatívna prezentácia slovenských VŠ samotným ministerstvom smerom k verejnosti, prístup médií na Slovensku preferujúci negatívne javy vysokého školstva v SR, postoj verejnosti a samotný prístup univerzít k svojmu prezentovaniu a formovaniu sa, vrátane ich manažmentu a marketingu.
 
Čo prinesie systém kvality našej univerzite v budúcnosti?
 
Univerzite?
Dúfame, že na niektorých študijných programoch oveľa viac študentov, na iných len o trochu viac, a na niektorých menej, ale kvalitnejších. Dúfame, že lepšie študijné podmienky, študijné programy, pedagógov a podporné programy pre študentov tak, aby sme im dali to najlepšie z nás a na oplátku z nich vyťažili to najlepšie z nich. Dúfame, že lepšie vnútorné fungovanie univerzity, viac financií, ďalších partnerov školy, lepšiu vizibilitu smerom k mestu, kraju, štátu, EU aj svetu. Ešte lepšie začlenenie a prínos UCM pre mesto, kde sídli, pre región, v ktorom najviac pôsobí, Slovensku odkiaľ má najviac študentov a Európe, kde je legitímnou súčasťou a nie nevyužitým potenciálom.
Systém kvality nám umožňuje zisťovať a utvrdzovať sa v tom, akí sme, akí by sme mali byť a akí chceme byť.      
 
Viac informácii o celom systéme nájdete na webovej stránke, ktorá cely systém vysvetľuje a ilustruje, a kde sú popísané všetky dôležité informácie: http://www.vsk.ucm.sk

Profesor Lenovský sa vo svojej vedecko-výskumnej praxi venuje napríklad aj Slovákom v zahraničí. Viackrát navštívil Argentínu, Kanadu a iné zaujímavé krajiny, kde žijú potomkovia Slovákov resp. slovenské menšiny. Viac o jeho výskume si môžete vypočuť aj v podcaste: