Uspeli sme s veľkými výskumnými projektmi. Zamerajú sa na zdravie ľudí aj riziká mikroplastov

Zdravotné riziká v odpadovej vode

Projekt DRACARIS – Monitoring odpadových vôd a biosenzorika v boji s civilizačnými chorobami sa zameriava na vývoj nových spôsobov, ako sledovať zdravotné riziká v populácii. Využíva pritom analýzu odpadových vôd, biosenzoriku a umelú inteligenciu.

Jednoducho povedané, výskumníci chcú zistiť, čo všetko nám môžu odpadové vody povedať o zdravotnom stave obyvateľstva. Súčasťou projektu bude vývoj multisenzorov, ktoré dokážu v kanalizačných sieťach detegovať vybrané patogény a gény antibiotickej rezistencie. Výskum sa bude venovať aj biosenzorom schopným analyzovať biomarkery civilizačných ochorení v biologických vzorkách, napríklad v krvi, pote či slinách.

Dôležitou súčasťou bude aj systém umelej inteligencie W-BOT, ktorý získané údaje spracuje a pomôže identifikovať rizikové oblasti. Výsledkom má byť aj interaktívna mapa zobrazujúca výskyt antibiotickej rezistencie a vybraných zdravotných rizík.

Prínos projektu môže byť významný najmä z pohľadu včasného varovania a prevencie. Ak sa podarí zdravotné riziká zachytiť skôr, zdravotnícke a ďalšie verejné inštitúcie môžu na ne reagovať efektívnejšie.

Na projekte spolupracujú MicroPoll s. r. o., Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Chemický ústav SAV a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pilotné aktivity sú plánované aj v lokalitách Skalica a Myjava. Celková výška oprávnených výdavkov projektu predstavuje 6 510 346,88 eur.

Mikroplasty pod drobnohľadom

Druhý projekt PLASTICUS – Multidisciplinárny výskum výskytu, toxicity a prediktívneho modelovania mikro- a nanoplastov v ľudskom organizme sa venuje téme, ktorá sa čoraz viac dostáva do pozornosti verejnosti – mikroplastom a nanoplastom.

Cieľom projektu je lepšie pochopiť, ako sa mikro- a nanoplasty dostávajú do ľudského organizmu, aké môžu mať účinky a aké zdravotné riziká s nimi môžu súvisieť. Výskumníci budú preto vyvíjať nové metódy ich detekcie, skúmať ich toxicitu a zároveň vytvárať modely, ktoré by mohli pomôcť predpovedať ich správanie a možné zdravotné dôsledky.

Projekt počíta napríklad s vývojom elektrochemických senzorov na detekciu mikro- a nanoplastov, optimalizáciou analytických metód a toxikologickým výskumom. Súčasťou bude aj prediktívny model využívajúci umelú inteligenciu, ktorý má prepájať environmentálne a biologické údaje.

Výsledky môžu nájsť využitie nielen vo vede, ale aj v zdravotníctve, environmentálnom monitoringu či pri tvorbe regulačných opatrení. Projekt tak môže pomôcť vytvoriť lepšie nástroje na sledovanie jednej z nových environmentálnych výziev, ktorých vplyv na ľudské zdravie stále potrebujeme podrobnejšie preskúmať.

V tomto prípade je UCM hlavným žiadateľom. Partnermi projektu sú Biomedicínske centrum SAV, Centrum experimentálnej medicíny SAV a spoločnosť YMS, a. s., ktorá sa bude podieľať najmä na IT riešeniach a spracovaní veľkých dát. Výskum bude prebiehať aj v laboratóriách UCM a pracoviskách SAV. Celková výška oprávnených výdavkov projektu je 6 297 707,47 eur.

Praktické využitie

Oba projekty ukazujú smerovanie UCM k výskumu, ktorý prepája prírodné vedy, zdravotníctvo, technológie, umelú inteligenciu a prax. Nejde pritom iba o získavanie nových vedeckých poznatkov. Súčasťou projektov je aj vývoj konkrétnych senzorov, analytických metód, softvérových riešení a prediktívnych modelov, ktoré môžu byť v budúcnosti využiteľné v reálnom prostredí.

DRACARIS aj PLASTICUS zároveň prepájajú akademické pracoviská s výskumnými inštitúciami a priemyselnými partnermi. Práve toto prepojenie môže byť dôležité pri prenose výsledkov z laboratórií do praxe.

Podpora oboch projektov pochádza z programu Slovensko vo výzve zameranej na dobudovanie výskumných infraštruktúr a podporu aplikovaného výskumu a vývoja v doméne Zdravá spoločnosť. Ich spoločným menovateľom je snaha priniesť výsledky vedeckého výskumu bližšie k reálnemu využitiu.