doc. Mgr. Jana Tomašovičová, PhD.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=1A91F8800844F5FA0C96FCEBF00E

Tvorivý proces písania vedeckej publikácie kombinuje analytické myslenie a prísnu vedeckú metodológiu s cieľom priniesť nové a overiteľné poznatky. V počiatočnej fáze si autor stanovil presný výskumný cieľ a základné hypotézy, ktoré následne kriticky zhodnotil s použitím existujúcich domácich a zahraničných zdrojov. Na základe týchto predpokladov autor vymedzil hlavnú argumentačnú líniu práce a napokon napísal vedecký článok, ktorý spĺňa všetky odborné štandardy, ktoré sa kladú na takýto typ odborného textu.

Kapitola bola publikovaná v anglickom jazyku vo vydavateľstve Peter Lang ako súčasť editovanej knihy a je indexovaná v databáze Scopus. Zaoberá sa analýzou vybraných sociálno-etických otázok spojených s optimalizáciou ľudského mozgu, pričom bezprostredne reflektuje tri najzávažnejšie sociálno-etické problémy spojené s dopadom neurovylepšovania na jednotlivca i na spoločnosť. Ide o možné ohrozenie princípu autonómie, o sociálny tlak na autonómne rozhodovanie a o obavy z prehĺbenia sociálnej nerovnosti v dôsledku absentujúcich kritérií distributívnej spravodlivosti. Všetky tri okruhy problémov sa týkajú fungovania spoločnosti, pre ktorú je podstatné preskúmať možnosti, ako sa s týmito problematickými otázkami vyrovnať, prípadne im predísť.

The chapter was published in English by Peter Lang as part of an edited book and is indexed in the Scopus database. It deals with the analysis of selected socio-ethical issues related to the optimisation of the human brain, reflecting immediately on three of the most serious socio-ethical issues related to the impact of neuroimprovement on the individual and society. These are the potential threats to the principle of autonomy, the social pressure for autonomous decision-making, and the concern about the deepening of social inequality due to the absence of distributive justice criteria that account for the spread of enhancement practices. All three sets of issues relate to the functioning of society, and the chapter explores ways of dealing with or avoiding these problematic issues.

Otázky týkajúce sa neurotechnológií a ich aplikácie na človeka sú súčasťou výučby predmetov bioetika, neuroetika, biopolitika a dejiny filozofie 19. a 20. storočia v rámci bakalárskeho, magisterského a doktorandského stupňa štúdia. Motivujú študentov k interdiskurzívnemu prepájaniu poznatkov z viacerých vedných disciplín a vedú ich ku kritickému zhodnoteniu prínosu i potenciálnych rizík spojených so zavedením najnovších technológií do praxe.

Issues related to neurotechnology and its application to humans are part of teaching bioethics, neuroethics, biopolitics, and the history of philosophy of the 19th and 20th centuries at the bachelor's, master's, and doctoral levels. They motivate students to interdiscursively link knowledge from multiple disciplines and lead them to critically evaluate the benefits and potential risks associated with the introduction of the latest technologies into practice.  

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=CBF5349E1FE96394D99CCE74D1

Tvorivý proces písania vedeckej publikácie kombinuje analytické myslenie a prísnu vedeckú metodológiu s cieľom priniesť nové a overiteľné poznatky. V počiatočnej fáze si autor stanovil presný výskumný cieľ a základné hypotézy, ktoré následne kriticky zhodnotil s použitím existujúcich domácich a zahraničných zdrojov. Na základe týchto predpokladov autor vymedzil hlavnú argumentačnú líniu práce a napokon napísal vedecký článok, ktorý spĺňa všetky odborné štandardy, ktoré sa kladú na takýto typ odborného textu.

Kapitola vyšla v nemeckom jazyku v renomovanom vydavateľstve Peter Lang vo Frankfurte nad Mohanom. Na pozadí Heideggerovej kritiky humanizmu reflektuje aktuálnu tému, ktorou je transhumanistické vylepšovanie človeka pomocou moderných technológií. Skúma, či tézy, ktoré sa ukázali ako sporné v humanistických projektoch, nie sú súčasťou aj transhumanistických vízií. Sproblematizovanie antropocentrizmu má dosah na všetky úrovne spoločenského života a predstavuje jednu z kľúčových výziev pre súčasné humanitné vedy, pretože kladie dôležité otázky etického, sociálneho, ontologického i antropologického charakteru týkajúce sa budúcej podoby existencie človeka. Kapitola reflektuje inovatívnym spôsobom tradičnú kritiku humanizmu a jej súčasné podoby inšpirované biotechnologickým vývojom. Doteraz má dve citácie indexované v databázach WoS. 

The chapter was published in German by the prestigious publishing house Peter Lang in Frankfurt am Main. In the background of Heideggerʼs critique of humanism, the chapter reflects on a current topic, which is the transhumanistic enhancement by modern technologies. It examines whether these that have proved controversial in humanistic projects are also a part of transhumanist visions. The problem of anthropocentrism affects all levels of social life and represents one of the key challenges for the current humanities, as it raises important ethical, social, ontological, and anthropological questions about the future form of human existence. Innovatively, the chapter reflects the traditional critique of humanism and its current forms inspired by biotechnological development. The chapter has two citations indexed in WoS databases.

Otázky týkajúce sa tradičných humanistických i nových transhumanistických vízií človeka sú súčasťou výučby v bakalárskom, magisterskom i doktorandskom stupni štúdia v rámci predmetov bioetika, neuroetika, biopolitika, ale aj dejiny novovekej filozofie a dejiny filozofie 19. a 20. storočia. Pre vzdelávací proces sa kľúčovým podnetom z článku stáva potreba intenzívnej diskusie medzi humanitnými, prírodnými a informačnými disciplínami, ktorá motivuje študentov k analytickému a kritickému posúdeniu jedného z najaktuálnejších problémov, akým je vylepšovanie človeka a jeho dôsledkov pre jednotlivca i spoločnosť. 

Questions dealing with traditional humanistic and new transhumanistic visions of man are part of teaching in bachelor's, master's, and doctoral studies within the subjects of bioethics, neuroethics, biopolitics, as well as the history of modern philosophy and the history of philosophy of the 19th and 20th centuries. A key stimulus for the educational process in the article is the need for an intensive discussion between the humanities, natural and information sciences, which motivates students to analytically and critically evaluate one of the most current issues, such as human enhancement and its consequences for individuals and society. 

2018 [2] MURÁNSKY, Martin. Das radikale Böse und Freiheit des endlichen Menschen bei Kant. In: Studia Philosophica Kantiana. 2018, roč. 7, č. 1, s. 66. ISSN 1338-7758. WoS

2015 [1] VYDRA, Anton. The dynamic polarity of life and the concept of normativity in Georges Canguilhem´s philosophy. In: Philinq. 2015, vol. 3, no. 2, p. 120, 127. ISSN 2281-8618. WoS

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=6EEFAFF0D512B2777C3744AD22

Tvorivý proces písania vedeckej publikácie kombinuje analytické myslenie a prísnu vedeckú metodológiu s cieľom priniesť nové a overiteľné poznatky. V počiatočnej fáze si autor stanovil presný výskumný cieľ a základné hypotézy, ktoré následne kriticky zhodnotil s použitím existujúcich domácich a zahraničných zdrojov. Na základe týchto predpokladov autor vymedzil hlavnú argumentačnú líniu práce a napokon napísal vedecký článok, ktorý spĺňa všetky odborné štandardy, ktoré sa kladú na takýto typ odborného textu.

Kapitola vyšla v anglickom jazyku v akademickom vydavateľstve Logos Verlag Berlin a je indexovaná v databáze Scopus. Priamo reflektuje sociálno-etické dôsledky kognitívneho vylepšovania človeka, konkrétne problém rovnosti a distributívnej spravodlivosti. Otázky, ako zabrániť možnému prehlbovaniu sociálnych nerovností a eliminovať nové formy diskriminácie a sociálneho vylúčenia v dôsledku vylepšovania človeka, majú priamy vplyv na spoločensko-hospodársku prax. Kapitola porovnáva viaceré možnosti riešenia a vyrovnáva sa aj s požiadavkami uznania nových, vylepšených foriem života. Všetky uvedené problémy patria k aktuálnym výzvam súčasnej spoločnosti, ktorú charakterizuje dynamický technologický vývoj. 

The chapter is published in English by the academic publisher Logos Verlag Berlin and is indexed in the Scopus database. It directly reflects the socio-ethical implications of human cognitive enhancement, namely the problem of equality and distributive justice. The questions of how to prevent the possible deepening of social inequalities and eliminate new forms of discrimination and social exclusion as consequences of human enhancement have direct implications for socio-economic practice. The chapter compares several possible solutions and deals with the demands for the recognition of new, enhanced forms of life. All these issues are among the current challenges of contemporary society, which is characterised by dynamic technological developments.

Otázky týkajúce sa kognitívneho vylepšovania človeka a ich dôsledkov pre jednotlivca i spoločnosť sú súčasťou výučby v bakalárskom, magisterskom i doktorandskom stupni štúdia v rámci predmetov bioetika, neuroetika, dejiny novovekej filozofie a dejiny filozofie 19. a 20. storočia. Pre vzdelávací proces sa kľúčovým podnetom z článku stáva potreba intenzívnej diskusie medzi humanitnými, prírodnými a informačnými disciplínami, ktorá motivuje študentov k analytickému a kritickému posúdeniu jedného z najaktuálnejších problémov, akým je vylepšovanie človeka a jeho možných dôsledkov. 

Issues related to human cognitive enhancement and their implications for the individual and society are part of the teaching at the bachelor's, master's, and doctoral levels in the courses of bioethics, neuroethics, as well as the history of modern philosophy and the history of philosophy of the 19th and 20th centuries. For the educational process, a key impetus from the article becomes the need for an intense debate between the humanities, natural sciences, and information disciplines, which motivates students to consider analytically and critically one of the most topical issues, like human enhancement and its possible consequences.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=4A220BA9C567A8491B0457C72F

Tvorivý proces písania vedeckej publikácie kombinuje analytické myslenie a prísnu vedeckú metodológiu s cieľom priniesť nové a overiteľné poznatky. V počiatočnej fáze si autor stanovil presný výskumný cieľ a základné hypotézy, ktoré následne kriticky zhodnotil s použitím existujúcich domácich a zahraničných zdrojov. Na základe týchto predpokladov autor vymedzil hlavnú argumentačnú líniu práce a napokon napísal vedecký text, ktorý spĺňa všetky odborné štandardy, ktoré sa kladú na takýto typ odborného textu.

Kapitola v editovanej knihe bola publikovaná v anglickom jazyku v zahraničnom vydavateľstve Peter Lang a je indexovaná v databáze Scopus. Analyzuje možnosti syntetickej biológie, ktorá ako nová výskumná oblasť môže podstatným spôsobom ovplyvniť biomedicínu, napríklad pomôcť pri obnove poškodených telesných funkcií ľudského organizmu a pri zvyšovaní kvality života človeka. Ďalšími možnosťami sú experimentálne spôsoby vylepšovania človeka, vytvorenie nových foriem života či skvalitnenie životného prostredia. To všetko poukazuje na výrazný vplyv nového vedeckého poznania dosiahnutého pomocou konvergentných technológií na takmer všetky oblasti spoločensko-hospodárskeho života. Kapitola analyzuje aj relevantnosť doterajších ontologických a antropologických konceptov vo vzťahu k základným zámerom syntetickej biológie: skúma ontologický status synteticky vytvorených organizmov a antropologické koncepty homo faber a homo faber genomicus. Reflektuje oblasť, v ktorej pod vplyvom nových technologických možností opúšťame doteraz platné poriadky a nové ešte len formujeme. 

The chapter in the edited book was published in English by the international publishing house Peter Lang and is indexed in the Scopus database. It analyses the possibilities of synthetic biology, which, as a new research area, can significantly affect biomedicine, for example, to help restore the damaged functions of the human body, and to improve the quality of human life. Other possibilities are experimental ways of human enhancement, creating new forms of life or improving the environment. All these points to the significant impact of new scientific knowledge achieved through convergent technologies on almost all areas of socio-economic life. The chapter also analyses the relevance of existing ontological and anthropological concepts about the basic purposes of synthetic biology: it examines the ontological status of synthetically created organisms and the anthropological concepts of homo faber and homo faber genomics. It reflects the area in which, under the influence of new technological possibilities, we are leaving the existing regulations and are still forming new ones. 

Skúmanie etických, ontologických a antropologických otázok v súvislosti s novými technológiami je súčasťou výučby v bakalárskom, magisterskom a doktorandskom stupni štúdia v rámci predmetov dejiny filozofie 19. a 20. storočia, bioetika, neuroetika, biopolitika. Pre vzdelávací proces je kapitola príkladom interdisciplinárnej diskusie, pretože ukazuje, ako syntetická biológia zvyšuje svoju efektivitu na základe účinného prepájania a kombinovania nadobudnutých poznatkov, výskumných metód i experimentálnych postupov z mnohých vedných oblastí. Študenti na praktickom príklade syntetickej biológie rozvíjajú svoje analytické, syntetické i predikatívne schopnosti a kreatívne zručnosti, pretože syntetická biológia plánuje využiť svoj rozsiahly potenciál vo viacerých oblastiach spoločenského života. 

The study of ethical, ontological, and anthropological issues in connection with new technologies is a part of teaching in bachelor's, master's, and doctoral studies within the subjects of the history of philosophy of the 19th and 20th centuries, bioethics, neuroethics, and biopolitics. For the educational process, the chapter is an example of interdisciplinary discussion, because it shows how synthetic biology increases its effectiveness through the effective combination of knowledge, research methods, and experimental procedures from many scientific fields. Students develop their analytical, synthetic and predictive abilities and creative skills on the practical example of synthetic biology because synthetic biology plans to use its extensive potential in several areas of social life.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=39D8B61D034FE042D2C8933B98

Tvorivý proces písania vedeckej publikácie kombinuje analytické myslenie a prísnu vedeckú metodológiu s cieľom priniesť nové a overiteľné poznatky. V počiatočnej fáze si autor stanovil presný výskumný cieľ a základné hypotézy, ktoré následne kriticky zhodnotil s použitím existujúcich domácich a zahraničných zdrojov. Na základe týchto predpokladov autor vymedzil hlavnú argumentačnú líniu práce a napokon napísal vedecký článok, ktorý spĺňa všetky odborné štandardy, ktoré sa kladú na takýto typ odborného textu.

Vedecká štúdia bola publikovaná v slovenskom jazyku v karentovanom časopise Filozofia. Časopis je indexovaný v databázach Arts & Humanities Citation Index, Research Alert, Current Contents / Arts & Humanities, Dietrich Index Philosophicus, IBZ – International Bibliography of Periodical Literature on the Humanities and Social Sciences, IBZ – CD-ROM, IBZ – Online, IBR – International Bibliography of Book Reviews of Scholarly Literature on the Humanities and Social Sciences, IBR – CD-ROM, IBR – Online, CEJSH (The Central European Journal of Social Sciences and Humanities), SCOPUS, EBSCO, The Philosopherʼs Index. Vedecká štúdia skúma technologické vylepšovanie človeka z etickej a biopolitickej perspektívy. Analyzuje možné obmedzenia autonómie jednotlivca pod vplyvom zámerných vylepšujúcich praktík a zároveň reflektuje sociálny a biopolitický kontext vylepšovania, v rámci ktorého skúma predpoklady formovania biomoci. Koncept transhumanizmu ovplyvňuje takmer všetky sféry spoločenského života, preto sú reflexie jeho etických, sociálnych i biopolitických dôsledkov pre spoločnosť mimoriadne dôležité. Štúdia bola desaťkrát citovaná, z toho deväť citácií je indexovaných v databázach WoS. 

The scientific study was published in the peer-reviewed journal Filozofia. The journal is indexed in databases Arts & Humanities Citation Index, Research Alert, Current Contents / Arts & Humanities, Dietrich Index Philosophicus, IBZ–International Bibliography of Periodical Literature on the Humanities and Social Sciences, IBZ–CD-ROM, IBZ–Online, IBR–International Bibliography of Book Reviews of Scholarly Literature on the Humanities and Social Sciences, IBR–CD-ROM, IBR–Online, CEJSH (The Central European Journal of Social Sciences and Humanities), SCOPUS, EBSCO, and The Philosopherʼs Index. The study examines technological human enhancement from an ethical and biopolitical perspective. It analyses the possible limitations of individual autonomy under the influence of intentional improvement practices and, at the same time, reflects the social and biopolitical context of human enhancement and examines the preconditions for the emergence of biopower. The concept of transhumanism affects almost all spheres of social life, so reflections on its ethical, social and biopolitical consequences for society are important. The study was cited ten times, of which nine citations are indexed in WoS databases.

Etické, sociálne a biopolitické otázky spojené s konceptom transhumanizmu sú súčasťou výučby v bakalárskom, magisterskom i doktorandskom stupni štúdia v rámci predmetov bioetika, neuroetika, biopolitika, ale aj dejiny filozofie 19. a 20. storočia. Štúdia umožňuje študentom porozumieť aktuálnym výskumným trendom, analyticky zhodnotiť ich prínosy aj riziká pre jednotlivca i spoločnosť a preskúmať najvhodnejšie perspektívy ďalšieho vývoja. Formuje kritické a analytické myslenie študentov. 

Ethical, social and biopolitical issues associated with the concept of transhumanism are part of the teaching at the bachelor's, master's, and doctoral studies in bioethics, neuroethics, biopolitics and the history of philosophy of the 19th and 20th centuries. The study enables students to understand current research trends, analytically evaluate their benefits and risks for the individual and society and explore the most appropriate perspectives for further development. It shapes the critical and analytical thinking of students.

2022  [01] OLTHOF, A.M., VERLINDEN, J., ALLOUCH, S.B. Exploration of design methods and tools for virtual, augmented and mixed reality. In: Proceedings - 2022 IEEE International Symposium on Mixed and Augmented Reality Adjunct, ISMAR-Adjunct 2022. – [s.l.] : [s.n.], 2022. – ISBN 9781665453653, s. 233-237. Scopus

2016 [2] MARCELLI, Miroslav. Foucault ako historik. In: Filozofia. 2016, 71(1), s. 1-13. ISSN 0046-385X. WoS.

2015 [2] BURAJ, I., PALENČÁROVÁ, S. Michel Foucault: Minulosť a súčasnosť (K niektorým otázkam sociálnej kontroly). In: Filozofia. 2015, 70(7), s. 505-517. ISSN 0046-385X. WoS.

2016 [2] POPPER, Miroslav. Human enhancement and the concept of liminality. In: Human Affairs. 2016, 26, s. 133, 139. ISSN 1210-3055. WoS.

2015 [1] VYDRA, Anton. The dynamic polarity of life and the concept of normativity in Georges Canguilhem´s philosophy. In: Philinq. 2015, vol. 3, no. 2, p. 120, 127. ISSN 2281-8618. WoS.