Na jeseň navštívili Keňu, teraz organizujú výstavu spojenú so zbierkou pre masajských žiakov

FMK UCM pre nich nachystalo bohatý program s cieľom predstaviť im nielen našu inštitúciu, vedeckovýskumnú činnosť či fakultné médiá a iné pracoviská, ale aj krajinu, prírodu, kultúru.

Hakuna matata – to je filozofia života bez starostí

Jednou z nachystaných aktivít bola aj výstava s názvom „Kenya yetu hakuna matata“, čo vo voľnom preklade zo svahilčiny znamená „V našej Keni nie sú žiadne problémy“ (ide o vetu zo známej svahilskej piesne Jambo bwana). Uskutočnila sa vo štvrtok 5. júna na Nám. J. Herdu 2. Výstavu bude možné vidieť do konca novembra 2025. 

Na produkcii výstavy sa podieľajú členky a členovia jesennej Erasmus mobility v Keni Andrej Brník, Patrícia Beličková, Miroslav Kapec, Eva Kramara Jonisová, Peter Lančarič a Šimona Tomková. Fotografie vystavujú Beličková, Lančarič a Kramara Jonisová.

„Možnosť zachytiť všetky tie kontrasty – každodenný bezstarostný život miestnych obyvateľov, zvieratá vo voľnej prírode, ale aj obrovskú chudobu v slume – bola pre mňa silným zážitkom. Aj dnes, keď sa k týmto fotografiám vraciam, vynárajú sa mi myšlienky na to, aké veľké šťastie v mnohých ohľadoch máme,“ hovorí fotografka Beličková, doktorandka na marketingovej komunikácii. Doktor Lančarič, ktorý na FMK vyučuje fotografické predmety, sa pripája a hovorí o skúsenosti zo slumu: „Fotili sme citlivo. A z mnohých ľudí, ktorých sme stretli, bolo cítiť prijatie – rovnako ako oni z nás cítili úprimný záujem o ich bytie, nie fascináciu ich chudobou. Viera týchto ľudí vo fotografiu vo mne opäť zažala iskru – veriť tiež v zmysel sociálnej fotografie.“

Okrem toho zozbierali svoje zážitky, fotografie z cesty a spomienky a vydali 90-stranový rovnomenný zin. Autorský kolektív sa v ňom vracia do Kibery, najväčšieho afrického slumu, na safari, kde videli kompletnú tzv. veľkú päťku, ku kmeňu Masajov, do Nairobi aj Mombasy i do priestorov Kenyatta University, ktorej hlavný kampus je taký veľký ako celá Trnava.

„Táto publikácia je našou spoločnou správou o Keni – nie je to turistický sprievodca s užitočnými tipmi na výlety ani podrobnými informáciami o partnerských univerzitách. Je to skôr osobná reflexia o krásnej krajine plnej pozoruhodných ľudí,“ píšu v editoriáli. Publikácia zároveň poslúži ako propagačný materiál pre program Erasmus+ s cieľom motivovať zamestnankyne a zamestnancov univerzity k mobilitám aj do menej tradičných destinácií. Výstava aj zin vznikli vďaka finančnej podpore univerzity a Európskej únie.

Zdroj fotografií: archív P. Beličkovej, E. K. Jonisovej a P. Lančariča