doc. PhDr. Martina Bocánová, PhD.

https://inslav.ru/publication/slavyanskiy-mir-v-tretem-tysyacheletii-2021-tom-16-no-1-2-m-2021

Ľúbostné piesne patria na Slovensku k najobľúbenejším druhom piesní a sú súčasťou živého spevného repertoáru aj dnes. Predstavujú najpočetnejšiu skupinu piesní na našom území. V sume ľúbostných piesní môžeme rozlíšiť viacero tém, ktoré zobrazujú rôzne typy vzťahov medzi mladými ľuďmi na pozadí určitej spoločenskej situácie. Máme sa tak možnosť zoznámiť nielen s tým ako sa komunikovalo prežívanie jednotlivých fáz lásky, či už ide o prvotnú zaľúbenosť, šťastnú, či nešťastnú lásku, ale dokážeme vnímať aj sociálne kontexty, ktoré sa v tomto type piesní zobrazujú, hoci nie prvoplánovo. V ľúbostných piesňach je síce hlavnou témou láska, ale pertraktujú sa aj iné motívy, ktoré vypovedajú o patriarchálnej spoločnosti a jej systéme hodnôt, preferenciách a autoritách, ktoré mali vplyv na partnerský a manželský život. Piesne tohto typu sa nevyhýbajú ani negatívnym prvkom - bitka v manželstve, či alkoholizmus u mužov, u žien najčastejšie nevera, či strata panenstva. Ľudová pieseň nielen popisuje tieto situácie emotívnym spôsobom, ale zaujíma k nim v postoj, ktorý je súhlasný s postojmi – zákonitosťami spoločnosti v ktorej vznikal. Preto v piesňach cítime nielen šťastie, nešťastie, ale aj rezignáciu a zmierenie sa s danou situáciou, ktorá je tak nastavená a podporovaná systémom. Cieľom príspevku je poukázať na tematické okruhy, ktoré je možné identifikovať vo veľkej skupine ľúbostných piesní a zároveň poukázať na to, akými spôsobmi podporujú, akceptujú systém v ktorom vznikali.

[Bocánová Martina (100%)]

Vo vyučovacom prostredí predstavuje prvok ľudovej piesne námet a východisko, ktorý ponúka veľmi rozmanité uplatnenie, dynamické prepojenie tvorivosti, estetiky, emocionality i morálneho posolstva. Vďaka svojej mnohorozmernosti ponúka možnosť plnohodnotne vstúpiť ako motivačný prvok do vyučovacieho procesu nielen v primárnom vzdelávaní viazanom výhradne na predmet hudobná výchova. Ambíciou štúdie je apelovanie na využitie ľudovej piesne aj iným spôsobom, ako je to ponímané štandardne. Využitie piesne, slovesnej ľudovej tvorby len v intenciách hudobnej výchovy, kde sa bude prihliadať hlavne na to, ako vedieť čisto a so správnym výrazom zaspievať určitý počet piesní, je príliš ploché.Tento prístup si vyžaduje ďalšie nároky od učiteľa, avšak nepochybne má potenciál byť osviežujúcim a motivujúcim prvkom vyučovania v rôznych predmetoch – dejepis, náuka o spoločnosti a pod. (napr.piesne o vysťahovalectve do Ameriky, odchode za prácou, robotnícke piesne, ale aj jarmočné piesne atď.).

Slovenská ľudová pieseň je nepochybne významným zdrojom poznania života ľudí, ich presvedčení, pocitov, vnímania sveta, je prejavom ich emocionality i estetického cítenia. Formovala sa v prostredí, ktoré ju modifikovalo, pretváralo, a ktoré bolo pre ňu zdrojom a inšpiráciou. Je preto dôležité, aby sme v edukačnej práci mali na zreteli aj tieto aspekty, ktoré majú značný edukačný a aj výchovný význam. Ľudové piesne majú nezanedbateľný význam aj vo vyučovacom procese. Sú dôležitou súčasťou primárneho vzdelávania a možno ich úspešne implementovať aj vo vyšších ročníkoch základných škôl, pokiaľ ju nebudeme chápať len úzko v intenciách melódie, rytmu. V príspevku sa venujeme ľúbostnej piesni, ktorá širokospektrálne odzrkadľuje život ľudí a dobové kontexty, ktoré formovali jej prejav a boli vyjadrením každodennej reality. Zameriame sa na obrazy životných situácií ženy v patriarchálnej spoločnosti, ktorá je silne hierarchizovaná, plne podriadená systému nespochybniteľných autorít. Tie boli neprekročiteľnou hranicou pre dievčatá a ženy, ktoré boli v takejto hierarchii postavené nižšie. Ambíciou príspevku je apelovanie na využitie ľudovej piesne aj iným spôsobom ako je to ponímané štandardne.

https://ucm.dawinci.sk/openURL?sid=CREPC414513

História Kopánky, severovýchodného okresu v Trnave, je neoddeliteľne spojená s históriou najstaršieho slobodného kráľovského mesta na Slovensku. V priebehu storočí sa však charakter tohto miesta - marginalizovanej zóny menil a Kopánka sa stala jedným z najvyhľadávanejších a najlukratívnejších miest v Trnave. Zmenil sa nielen charakter využívanie tohto životného priestoru, ale životný štýl a priestor jeho obyvateľov. Podobne zmenami prešlo aj samotné geografické chápanie toho, čo Kopánka vlastne znamená. Publikácia popisuje postupnú historickú a mestskú transformáciu tejto mestskej štvrte. Ukazuje, ako sa z úplne marginalizovanej a oddelenej mestskej časti obývanej iba prisťahovalcami a nižšími sociálnymi vrstvami, Kopánka v priebehu 20. storočia stala vyhľadávanou obytnou zónou polo vidieckeho charakteru.

[Bocánová Martina (25%) - Mišovičová Klaudia (25%) - Priečko Martin (25%) - Sokolovič Peter (25%)]

Autorka sa zaoberala výskumnou témou Sociálne problémy a ich riešenia na Kopánke, je autorkou Úvodu a Záveru.

Publikácia Trnavský Execír - Historická monografia špecifickej mestskej štvrte predstavuje vo svojej forme reprezentatívnu historickú monografiu trnavského predmestia. Publikácia sa orientuje na obyvateľov Ústia nad Oravou, ktoré bolo zatopené, ako aj iné obce, vodami Oravskej priehrady a boli presídlení do Trnavy. Kniha je tematicky rozdelená na dva veľké celky - historický a etnologický pohľad. V historickom vstupe je prezentovaný výskumný priestor od najstarších dôb až po súčasnosť, s dôrazom na koniec 19. storočia a 20. storočie tak ako je evidovaný zámer monografie. Tematicky vychádza z archívnych materiálov a publikácií, ktoré sa viažu na výskumný priestor a tému.

Publikácia je písaná vedecko populárnym štýlom a má ambíciu osloviť nielen obyvateľov mesta Trnava a ľudí, ktorí boli vysídlení zo zátopovej oblasti a ich potomkov, ale širšie spektrum čitateľov, bádateľov, amatérskych zberateľov a historikov, ktorí sa zaujímajú o regionálnu históriu a dopad veľkých politických rozhodnutí na každodenný život obyvateľov rurálneho a urbánneho prostredia. Monografia je druhým opraveným a rozšíreným vydaním knihy, ktorá zaznamenala veľký ohlas v meste Trnava, ale prejavili o ňu záujem aj ľudia, ktorí sú potomkami násilne relokovaných obyvateľov aj z iných lokalít. Keďže je písaný na základe hĺbkového historického a archívneho výskumu je určená odborníkom, ale vďaka štýlu, grafickej úprave a výpovediam informátorov je zaujímavou aj pre laickú verejnosť a každého záujemcu o regionálne dejiny Slovenska.

2024 [02] SLÁDOK, Matúš. Kopánka archeologická: 1. diel. In: Novinky z radnice. 2024, 35(3), s. 7-11.

2021 [03] JURČOVÁ, Simona. Trnavský Execír - Kopánka. In: Novinky z radnice. 2021, 32(9), s. 7-9. ISSN 1339-8989.

2021 [6] SOUČKOVÁ, T. Trnavský Execír. Historická monografia špecifickej mestskej štvrte. In: Ethnologia Actualis: revue pre výskum kultúr etnických spoločenstiev. 2021, roč. 21, č. 1, s. 134-136. ISSN 1339-7834.

https://publikace.nm.cz/periodicke-publikace/acta-musei-nationalis-pragae-historia/76-1-2/zazracny-obraz-panny-marie-trnavskej-medzi-religiozitou-a-spolocensko-politickou-revoltou

Štúdia sa zaoberá prejavmi úcty, ktoré sa viažu ma zázračný obraz Panny Márie Trnavskej,ktorý je umiestnený v bazilike sv. Mikuláša v Trnave a sprievodnými aktivitami, ktoré sa na neho odkazujú. Obraz je kópiou obrazu Panny Márie namaľovanej v byzantskom štýle, ktorý sa nachádza v Ríme v kostole sv. Alexeja a Bonifáca. Do Trnavy ho priviezol ostrihomský arcibiskup F. Forgáč v roku 1585. Kult uctievania zázračného obrazu sa viaže k dramatickým historickým udalostiam, ktoré sú spojené s vpádom Turkov a ich rýchlym postupom na Nové Zámky, Nitru, Levice a Novohrad v roku 1663. V tomto roku sa na obraze podľa vyjadrenia svedkov objavili krvavé slzy a pot. Ten istý zázračný jav sa zopakoval znovu v roku 1708. Obraz sa postupne sa stal predmetom zbožnej úcty a cieľom púte. Púte sa udržiavali aktívne v určitých dejinných obdobiach, pričom špecifickým je 20. storočie. Záujem o verejné prejavy religiozity nebol vždy rovnaký, významne sa však skomplikoval v 50. a 60. rokoch 20. storočia, kedy prichádzalo ku kontrole a osobným represiám účastníkov zo strany štátnej moci. V  80. rokoch 20. storočia sa práve účasť na deväť dňovej pobožnosti vnímala ako prejav politickej revolty. V práci poukazujeme na zmenu charakteru púte od náboženskej udalosti spojenej so zázrakom, k demonštrácii politickej a spoločenskej odlišnosti až po súčasnosť v ktorej rezonujú obavy z vyprázdnenia náboženského symbolu a jeho posolstva až po istú mieru komercionalizácie udalosti.

[Bocánová Martina (100%)]

Spoločnosť zaujímala k púťam a posvätným miestam, udalostiam a zážitkom rozdielne postoje v priestore aj v čase. V súčasnej výrazne sekularizovanej spoločnosti je isto ešte náročnejšie vymedziť sa k tomuto fenoménu. Zostávajú rôzne otázky, ktoré sa orientujú na to, či je tento fenoménom v súčasnosti relevantnou a potrebnou súčasťou spoločenského, politického, kultúrneho, komunitného života. V istom období boli práve púte prejavom opozície a kritiky spoločnosti, či politického režimu. To však už v dnešnej dejinnej situácii nie je postačujúce. V minulosti ako aj dnes mali svoj význam v odkaze na historické udalosti a spôsoby vyrovnávania sa s nebezpečím. Je možné, že pre mnohých súčasníkov sa vyprázdňuje symbol božskej pomoci, podobne ako symbol revolty, ale stále môžu byť púte symbolom spolupatričnosti a konzistentnosti určitej komunity v dlhom časovom úseku dejín.

V práci približujeme Trnavu ako pútnické miesto, ktoré je zviazané so zázračným obrazom Panny Márie. Poukazujeme na to, akými premenami prechádzali verejné prejavy zbožnosti vo vymedzenom čase. Upriamujeme pozornosť nielen na náboženský aspekt, ale aj na iné aktivity, ktoré sa previazali s náboženským prežívaním, avšak tematizovali otázky slobody a revolty hlavne v 80-tych rokoch 20. storočia. Prostredníctvom osobných výpovedí a odkazov na publikované príspevky približujeme atmosféru pútí do Šaštína a na Velehrad, ktoré boli dôležitou súčasťou uvedomenia si sily odhodlania boja za (prioritne) náboženské slobody a možnosti, ktoré sa otvorili prejavmi otvoreného nesúhlasu. Tieto nálady sa preniesli v roku 1985 aj do prostredia Trnavskej novény a jej účastníkov. V texte sa dotýkame možných výskumných tém, ktoré poukazujú na vnímanie púte do Trnavy, Trnavskej novény ako prvku, ktorý priberá rôzne významy v súčasnej spoločnosti, kde sa napríklad vníma táto udalosť ako prvok, ktorý je dôležitý v rámci histórie mesta a do istej miery formuje identitu jeho obyvateľov. Do akej miery a pre ktoré skupiny bude zaujímavou výskumnou otázkou pre ďalšie bádanie a polemiku v rámci diskusií o premenách súčasného sveta v nadväznosti na sakrálne, profánne, identitu, verejný život a politické tlaky v spoločnosti.

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=675B0A54A1E67DAB1241BAAC

Výstup sa zameriava na analýzu možností riešenia problémov spojených s chudobou vo všetkých jej sférach a dôsledkov na príklade situácie v Trnave, konkrétne v jednom z jej okresov. Cieľom výstupu je poukázať na vplyv saleziánov v sociálne vylúčenej marginalizovanej časti mesta. Text poukazuje na snahu riešiť problematiku chudoby v lokalite viac či menej systémovými zásahmi mestského zastupiteľstva, cirkví či spolkov. Je tu však niekoľko významných momentov, ako je čoraz silnejší saleziánsky vplyv, postavenie cirkvi a dokonca aj príchod presídlených obyvateľov z lužných oblastí severného Slovenska. Zaoberá sa momentom príchodu dvoch mocných podnetov – saleziánov a vysídlencov, ktorí boli hlboko veriaci. Poukazuje na systematickú snahu o riešenie nepriaznivej situácie zo strany duchovných, najmä v oblasti práce s mládežou, formovanie ich vzťahu k vzdelávaniu a zmysluplnému tráveniu voľného času, a oravských prisťahovalcov, ktorí sa snažili naplniť zásady kresťanského učenia v ich každodennom živote, aby sa stali vzorom pre pôvodných obyvateľov okolia. Výstup, ktorý sleduje kontinuitu týchto dvoch prvkov, poukazuje na premenu mestského susedstva, ktoré sa vyznačovalo všetkými prejavmi extrémnej chudoby, na lukratívnu štvrť, ktorej mestská identita je výrazne poznačená religiozitou

[Bocánová Martina (50%)]

Výstup je výsledkom terénneho a archívneho výskumu autorky v urbánnom prostredí v špecifických podmienkach vylúčených, najmä sociálne slabších (chudobných) komunít. Autorka na základe štúdia archívnych materiálov a vedeckej literatúry k téme sociálne vylúčených mestských komunít komparuje získané dáta v teréne a dáva ich do širších kontextov a diskurzov. V štúdii sa snaží poukázať na v tomto prípade pozitívny vklad cirkevných inštitúcii, najmä saleziánov a ich význam a vplyv na rozvoj marginalizovnaného prostredia. Výskum je sčasti výsledkom riešeného projektu VEGA.

Výstup poukazuje na systematickú snahu o riešenie nepriaznivej sociálnej situácie marginalizovaného priestoru zo strany cirkvi, najmä v oblasti práce s mládežou, formovanie ich vzťahu k vzdelávaniu a zmysluplnému tráveniu voľného času, a rieši tiež problematiku presídľovania a migrácie obyvateľstva, ktorí sa stali vzorom pre pôvodných obyvateľov okolia. Výstup, ktorý sleduje kontinuitu týchto dvoch prvkov, poukazuje na premenu mestského susedstva, ktoré sa vyznačovalo všetkými prejavmi extrémnej chudoby, na lukratívnu štvrť, ktorej mestská identita je výrazne poznačená religiozitou. Výstup je uplatniteľný ako východisková či vzorová štúdia pre verejný sektor, mestské zastupiteľstvá a mestské organizácie či cirkevné inštitúcie pracujúce s mládežou či cudzincami.

Mlynárstvo na Slovensku zaujíma významné miesto v prostredí remesiel, ktoré boli a sú pre človeka nenahraditeľné, keďže sa orientujú na spracovanie obilných zŕn, ktoré sú do dnešných dní dôležitou súčasťou potravy ľudstva. V ľudovom prostredí zaujímal mlynár a jeho rodina dvojaké postavenie, ktoré mu bolo prisudzované z pohľadu možností sociálnej kontroly, vyhodnocovania jeho morálnych postojov, ale aj starobylých prežívajúcich predstáv spojenia mlynára s démonologickými bytosťami prepojenými s vodným živlom, predovšetkým vodníkmi. Odľahlosť sídiel kde žili bez stálej sociálnej kontroly, ktorá bola silným mechanizmom pre zachovanie hodnôt spoločnosti, ktoré v nej boli všeobecne prijímané a akceptované mala za následok aj ich negatívne hodnotenia, predovšetkým v oblasti morálky. Ambivalentné postoje, ktoré zaujímala voči mlynárom majoritná spoločnosť vyplývajú z viacerých situácií v ktorých sa mlynár nachádza. Limituje ho jeho nezviazanosť s pôdou, špecifická remeselná činnosť, inovátorstvo, špecifický spôsob života mimo intenzívnej sociálnej kontroly a iné. Text, okrem hlavnej témy výskumu, prezentuje aj spôsoby uchopenia problematiky v prepojení materiálnej a duchovnej kultúry s dôrazom na symboliku a poetiku.

2019 [2] Tavilla, Igor, Králik, Roman, Webb, Carson, Jiang, Xiamgdong, Manuel, Aguilar Juan. The rise of fascism and the reformation of hegel’s dialectic into italian neo-idealist philosophy. DOI 10.18355/XL. 2019.12.01.11 In: XLinguae: European scientific language journal. Nitra: Vzdelávanie Don Bosca, 2019, roč. 12, č. 1, 139-150. ISSN 1337-8384. ISSN (online) 2453-711X. Scopus

2018 [2] Roubalová, M., et al. Význam přinášení prvotin půdy do jeruzalémského chrámu: historicko-teologická perspektiva In: Historia Ecclesiastica: časopis pre dejiny cirkví a náboženstiev v Strednej Európe. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2018, roč. 9, č. 1, s. 3-13. ISSN 1338-4341. Scopus

2018 [2] Hronček, P., Chrastina, P. Poznámky ku konceptualizácii v environmentálnych dejinách na Slovensku. DOI 10.17846/SHN.2018.22.2.408-433 In: Studia Historica Nitriensia. 2018, roč. 22, č. 2, s. 408-433. ISSN 1338-7219. Scopus

2018 [2] LESKOVA, A., et al. Current challenges of digital technologies. In: Communications. 2018, 20(1 A), pp. 16-20. ISSN 1335-4205. Scopus

2018 [1] TAVILLA, Igor. Ethical performaceness of medieval cosmology: the integrated vision of man and nature in Hildegard of bingen symbolic mystics. In: European Journal of Science and Theology. 2018, 14(4), pp. 1-17. Scopus

https://app.crepc.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=21CAA6D6BE29B1FCCB133A5AB7F5

V máji 2023 podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zákon, ktorý upravoval slávenie významných kresťanských sviatkov na území Ukrajiny. Táto zásadná téma sa v krajine začala čiastočne komunikovať v roku 2015, diskurz nabral na politickej scéne na naliehavosti po invázii Ruskej federácie na Ukrajinu v roku 2022. Od roku 2024 prezentuje Ukrajina oficiálne príklon k novojuliánskemu kalendáru, čím dáva významný politický signál voči západnej Európe, ale aj voči Ruskej federácii. Prirodzene, má toto politické rozhodnutie dopad na bežný život ľudí na Ukrajine. Svoj zámer oficiálnej zmeny liturgického kalendára obhájil prezident Zelenskyj tým, že chce dosiahnuť jednotu medzi pravoslávnymi cirkvami na Ukrajine. Zmena kalendára je zásadným posolstvom a politickým gestom, ktorým sa veľmi jasne Ukrajina dištancuje aj v tomto smere od Ruskej federácie. Témou štúdie je prijatie zmeny liturgického kalendára a Zákona o náboženských organizáciách na Ukrajine v kontexte mentálneho „prepisovania hraníc Európy“. Zákonná zmena je nielen významnou kultúrnou a religióznou zmenou, ale má aj svoj dôležitý politický podtón.

Komunikovanie témy v médiách a postupne aj v neformálnych rozhovoroch podnietilo záujem o výskum v oblasti prijímania tejto novej situácie ľuďmi na Ukrajine a na Slovensku. Naratívy na ukrajinskej strane sa už od roku 2015 zaoberali myšlienkou zjednotiť Vianoce, ako významný kresťanský sviatok so zvyškom civilizovaného sveta, s Európou. V našom príspevku sa snažíme poukázať na to, prečo je táto zmena závažným prvkom politického myslenia a ako sa takouto zmenou transformuje geografický priestor v mentálnom svete ľudí. Zmenu v kalendári chápeme aj ako významné gesto vyhranenia sa voči politike inej krajiny. Pri našej práci nás zaujímalo, ako ľudia komunikujú/vnímajú odklon od tradičného spôsobu slávenia týchto sviatkov v kruhu rodiny podľa pravoslávneho kalendára a tiež, či sú odlišné postoje v tejto veci Ukrajincov žijúcich na Slovensku a tých, ktorí zostali vo svojej vlasti.

[Bocánová Martina (100%)]

Štúdia Tekuté hranice Európy analyzuje, ako zmene počítania času na Ukrajine — konkrétne presunu osláv Vianoc z januára na december — možno porozumieť ako symbolickému kroku v redefinovaní hraníc medzi východnou a západnou Európou. Štúdia preukazuje, že liturgická reforma z roku 2023 funguje nielen ako náboženská úprava, ale aj ako politický akt a kultúrna signifikancia, ktorá zosilňuje ukrajinskú identitu orientovanú na európsky kultúrny priestor a zároveň sa symbolicky dištancuje od ruskej sféry vplyvu. Článok zároveň rozlišuje rôzne postoje k tejto zmene medzi Ukrajincami v domovskej krajine a v diaspórach, napr. na Slovensku, čím poukazuje na pluralitu vnímania hraníc a identity. V praxi a vo vyučovacom procese môže text poslúžiť ako príklad interdisciplinárneho výskumu, ktorý prepája čas, kultúru, identitu a politiku, a zároveň ilustruje, ako každodenné praktiky (ako kalendárny čas) reflektujú širšie sociokultúrne a geopolitické posuny.

The study Liquid Borders of Europe analyzes how the change in the calculation of time in Ukraine—specifically, the shift of Christmas celebrations from January to December—can be understood as a symbolic step in redefining the borders between Eastern and Western Europe. The study shows that the liturgical reform of 2023 functions not only as a religious adjustment, but also as a political act and cultural significance that strengthens Ukrainian identity oriented towards the European cultural space and at the same time symbolically distances itself from the Russian sphere of influence. The article also distinguishes between different attitudes towards this change among Ukrainians in their home country and in diasporas, e.g. in Slovakia, thus pointing to the plurality of perceptions of borders and identity. In practice and in the teaching process, the text can serve as an example of interdisciplinary research that links time, culture, identity, and politics, while illustrating how everyday practices (such as calendar time) reflect broader sociocultural and geopolitical shifts.

2025  [02] TANDLICH, T.; SLOBODOVÁ NOVÁKOVÁ, K. Česká cesta - obchodná spojnica Čiech, Moravy a Slovenska a jej odraz vo folklóre a živote obyvateľov západného Slovenska a Moravy. In: Historia Ecclesiastica. 2025, 16(1), s. 186-194.