doc. RNDr. Milan Seman, CSc.

Hajdóczyho 1, Trnava
(Hlavná 418, Špačince)
miestnosť 312 (208)

+421 335 565 353 (336)

Moja profesijná činnosť začala absolvovaním vysokoškolského štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde som vyštudoval odbor biológia, so špecializáciou mikrobiológia. Uvedená fakulta mi poskytla aj miesto a priestor pre profesijnú činnosť a som s ňou spojený aj v súčasnosti. Pracoval som na fakultnom Ústave bunkovej biológie pod dlhoročným vedením jeho vedúceho prof. Libora Ebringera. V prvých rokoch to bola práca na odhaľovaní genotoxického a mutagénneho účinku vybraných xenobiotík (pesticídy, herbicídy, konzervanty) na modelové bakteriálne systémy (tzv. Amesove testy), následne štúdium antibiotickej rezistencie. Koncom deväťdesiatych rokov som participoval na štúdiu probiotického účinku bryndze (vedeného prof. Ebringerom). V celom tomto období som zároveň pedagogicky pôsobil na Katedre mikrobiológie a virológie, neskôr aj na Katedre hydrogeológie (od roku 2003 až doteraz). V roku 2016 som prišiel a pôsobím ako vysokoškolský učiteľ na funkčnom mieste docent, na Katedre biológie (aktuálne oddelení biológie Ústavu biológie a biotechnológií) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde prednášam a zabezpečujem výuku mikrobiologických predmetov: Základy mikrobiológie, Potravinárska mikrobiológia, Environmentálna mikrobiológia, Klinická mikrobiológia, Vybrané kapitoly z mikrobiológie.

Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa aktuálne venujem štúdiu extrémofilnej mikrobioty, konkrétne psychrofilným (chladomilným) mikroorganizmom, izolovaných zo subteránnych biotopov, predovšetkým jaskynných ekosystémov. Záujmovými destináciami sú karbonátové jaskyne Slovenského krasu, ale aj jaskyne z iných oblastí Slovenska, ako je Veľká Fatra, kde dominuje Harmanecká jaskyňa či doliny Nízkych Tatier (Demänovská, Jánska). Systematický hydrochemický a mikrobiologický výskum bol venovaný aj našim dvom ľadovým jaskyniam: Demänovskej ľadovej jaskyni a Dobšinskej ľadovej jaskyni. Pri výskume sú okrem štandardných mikrobiologických techník používané aj molekulárne metódy, ako je v súčasnosti dominujúca identifikačná technika MALDI-TOF-MS (hmotnostná spektrometria). Druhou oblasťou bádateľského záujmu je izolácia, identifikácia a charakteristika emergentných (novo sa objavujúcich) patogénov v povrchových vodách Slovenska. V tomto aspekte sú dominantné eutrofizované vody povodia Dunaja a Bodrogu, kde sa koncentrujú potenciálne možné emergentné patogény. Selektovanou skupinou sú baktérie taxónu Vibrionaceae (rody Aeromonas, Vibrio, Plesiomonas), ktoré sa ako akvatické mikroorganizmy môžu, resp. dostávajú aj do kontaktu s človekom s rezultátom možnej nákazy. Aj v ich analýze sa okrem štandardných metód používajú molekulárno-biologické metódy (PCR, MALDI-TOF-MS).

 

Dôležité odkazy

 

ORCID

Google Scholar

Web of Science ID

Scopus ID

ResearchGate

Academia.edu