Nová rektorka UCM: Chcela by som, aby sa ľudia na univerzite cítili dobre

V rozhovore sa dočítate:

• prečo sa rozhodla kandidovať na rektorku UCM a čo chce na univerzite zmeniť ako prvé,

• čo chce meniť na atmosfére a komunikácii na UCM,

• aké plány má vedenie UCM v oblasti internátov, internacionalizácie či spolupráce s praxou,

• prečo by sa podľa nej univerzity mali viac zamerať na aplikovaný výskum a multidisciplinárne projekty,

• ako vníma nástup umelej inteligencie v akademickom prostredí a čo považuje za kľúčové pri práci s AI.

 

Čo bolo vaším hlavným impulzom kandidovať na rektorku UCM?

Nikdy som funkcie nevnímala ako napĺňanie osobných ambícií. Skôr si myslím, že ak chce človek niečo meniť, musí byť pripravený prevziať aj zodpovednosť. Preto som sa rozhodla kandidovať – cítila som, že niektoré veci na univerzite potrebujú zmenu a bez možnosti reálne rozhodovať sa to robiť nedá.

Som typ človeka, ktorý sa nebojí ísť do výziev. A áno, jedným z impulzov bola aj nespokojnosť s tým, akým smerom sa v niektorých oblastiach uberalo predchádzajúce vedenie univerzity.

Čo by ste chceli zmeniť ako prvé?

Pre mňa je veľmi dôležitá atmosféra na univerzite. Chcela by som, aby sa prostredie upokojilo a aby sa ľudia cítili dobre – či už na rektoráte, kvestoráte alebo fakultách. Som človek, ktorý veľmi rád pracuje, ale zároveň potrebujem pracovať v prostredí, kde medzi ľuďmi fungujú normálne vzťahy. Nemali by sme mať pocit, že sa musíme niekomu vyhýbať alebo že nechceme niekoho stretnúť na chodbe. Ak majú ľudia pracovať naplno, musia sa v danom prostredí cítiť dobre.

Druhou témou je systém kvality. Viackrát som povedala, že je momentálne nastavený veľmi komplikovane. Nehovorím to ako kritiku jedného človeka – pri jeho tvorbe sme boli všetci. Ale systém kvality musí byť živý organizmus a musíme sa vedieť pozrieť na to, čo sa dá zjednodušiť a nastaviť funkčnejšie.

Na ktoré oblasti by ste, naopak, chceli nadviazať?

Určite na propagáciu a celkový rozvoj univerzity. Myslím si, že UCM sa v posledných rokoch posunula aj v oblasti identity a viditeľnosti. Viem, že nie všetci vždy rozumejú jednotlivým krokom alebo sa s nimi stotožňujú, ale dôležité je o nich komunikovať a vysvetľovať ich význam. Nie každý zamestnanec rozumie vizuálnej identite, ale tá korunka nad písmenom U nám určite pomohla, dnes sme viditeľnejší a ľudia si nás viac spájajú s konkrétnou značkou. To je dôležité.

Veľkým posunom bolo aj konzorcium a možnosti rozvoja, ktoré univerzita získala. Samozrejme, vždy sa dá urobiť viac, ale podarilo sa získať prostriedky, vďaka ktorým sa môžeme ďalej rozvíjať.

Za veľmi dôležitú považujem aj oblasť medzinárodných vzťahov. Zahraničné mobility sa výrazne rozbehli – nielen medzi študentmi, ale aj medzi zamestnancami. A to považujem za veľmi pozitívne. Ľudia si zvykli cestovať, vzdelávať sa, prinášať nové skúsenosti zo zahraničia. Je to benefit, ktorý univerzita môže svojim zamestnancom ponúknuť, pričom vôbec neriešim, či si so sebou zamestnanec vezme aj rodinného príslušníka – v prípade teaching aj staff mobility zväčša dopoludnia absolvuje aktivity, popoludní má svoj voľný čas. Veď predsa ani v Trnave neriešime, kto sa čomu venuje po pracovnej dobe.

Pri niektorých fakultách, ako napr. Fakulta prírodných vied, je stále potrebné študentov viac motivovať, ale myslím si, že aj tam sa postupne posúvame.

Ak by ste mali spraviť SWOT analýzu UCM, ako by vyzerala?

Za veľmi silné stránky považujem Fakultu masmediálnej komunikácie a Fakultu zdravotníckych vied. Myslím si, že práve tieto fakulty budú „ťahúňmi“ aj v budúcnosti. Oblasti ako zdravie, fyzioterapia, ale aj psychológia budú dlhodobo veľmi aktuálne. FMK je podľa mňa značka sama osebe – mnohí možno ani nepoznajú UCM ako univerzitu, ale poznajú masmediálnu komunikáciu.

Za slabinu stále považujem to, že veľa ľudí v regióne nevie, že UCM v Trnave pôsobí. Niekedy zostávame v tieni Trnavskej univerzity alebo všeobecného označenia „trnavské univerzity“. Mali by sme byť ešte výraznejší a viditeľnejší aj v samotnom meste a regióne.

A čo sa týka príležitostí a ohrození?

Veľký potenciál vidím v spolupráci s mestom a krajom, ale aj v intenzívnejšej spolupráci medzi univerzitami v Trnave. Niektoré aktivity by sme mohli robiť spoločne, čo by malo väčší dosah a zároveň by nás to aj odbremenilo. Mali by sme byť viac súčasťou života mesta, páčia sa mi podujatia, pri ktorých univerzita „žije“ spolu s Trnavou a je prirodzene prítomná vo verejnom priestore – ako napríklad UCM Night Run. Takýchto podujatí by mohlo byť viac.

Z ohrození je to jednoznačne demografický vývoj a počet študentov. Ak bude financovanie vysokých škôl aj naďalej výrazne naviazané na počet študentov, bude to pre všetky univerzity veľmi citlivá téma. Druhým veľkým faktorom sú financie a celková situácia vo vysokom školstve. Momentálne máme vďaka výkonnostným zmluvám k dispozícii významné finančné prostriedky, ale do budúcnosti musíme byť pripravení aj na možné obmedzenia či konsolidáciu.

Vo svojom programe ste spomínali aj organizačné zmeny na rektoráte a kvestoráte. Čo si pod tým máme predstaviť?

Nikdy som nehovorila o nejakom hromadnom prepúšťaní, ide skôr o logické nastavenie fungovania jednotlivých oddelení a ich vedenia. Niektoré útvary dnes nemajú prirodzeného lídra alebo jasne definované kompetencie. Chceme preto upraviť organizačnú štruktúru tak, aby bola efektívnejšia a funkčnejšia. Počet zamestnancov sa v posledných rokoch výrazne zvýšil, čo prirodzene prináša aj vysoké finančné náklady. Preto je potrebné pozrieť sa na to systematicky a nastaviť procesy tak, aby dávali zmysel.

Aké budú vaše prvé kroky po nástupe do funkcie?

Pre mňa bolo úplne najdôležitejšie vytvoriť kvalitný tím. Myslím si, že nestačí mať schopných ľudí, musia vedieť spolupracovať aj ľudsky. Ak vedenie medzi sebou nefunguje, môže to byť veľký problém. Popri tom sme pripravovali aj organizačné zmeny a celkové nastavenie fungovania univerzity – teda to, ako chceme jednotlivé oblasti viesť a kam ich chceme posunúť.

Do vedenia univerzity ste vyberali ľudí skôr podľa odbornosti než podľa zastúpenia jednotlivých fakúlt?

Áno, určite. Nikdy som nemala ambíciu, aby musela mať každá fakulta „svojho“ prorektora. Pre mňa bolo dôležité, aby konkrétnu oblasť zastrešoval človek, ktorý sa v nej odborne orientuje a vie ju rozvíjať.

Keďže to máme s dotknutými osobami odkomunikované, môžem už v tomto momente prezradiť aj mená. Prorektor pre vedu a výskum bude pán profesor Miroslav Ondrejovič z FPV, prorektor pre medzinárodné vzťahy pán docent Richard Brix z FSV, prorektorka pre vzdelávanie a kvalitu pani docentka Ľudmila Čábyová z FMK a prorektorom pre rozvoj a propagáciu zostáva pán docent Andrej Brník z FMK.

Do akej miery chcete ovplyvňovať smerovanie jednotlivých fakúlt?

Jednou z vecí, ktoré podľa mňa doteraz nefungovali dostatočne systematicky, boli výkonnostné zmluvy. Rektor má zo zákona výkonnostnú zmluvu a myslím si, že podobný princíp by mal fungovať aj smerom k vedeniam fakúlt. Každý dekan preto dostane výkonnostnú zmluvu, v ktorej budú jasne definované ciele a oblasti, na ktoré sa má konkrétna fakulta zamerať. Každá súčasť má svoje silné aj slabšie stránky a vedenie univerzity musí vedieť pomenovať, kde je potrebné zabrať.

Tieto oblasti budú naviazané aj na merateľné ukazovatele, ktoré univerzita musí plniť v rámci výkonnostných zmlúv a financovania. Podľa ich plnenia sa bude odvíjať aj hodnotenie či odmeňovanie. Doteraz to podľa mňa často fungovalo príliš „freestyle“. Bola by som rada, keby boli pravidlá a očakávania jasne pomenované a aby každý vedel, čo sa od neho očakáva.

Ako chcete motivovať fakulty a inštitút k väčšej spolupráci medzi sebou?

Spolupráca medzi jednotlivými súčasťami univerzity by mohla byť intenzívnejšia. Často to však stojí najmä na ľuďoch a ich ochote spolupracovať. Chceme začať viac podporovať multidisciplinárne projekty už medzi doktorandmi v rámci Doktorandskej akadémie.

Dnes totiž takmer neexistuje problém, ktorý by sa dal riešiť len z pohľadu jednej disciplíny. Veľké výzvy si prirodzene vyžadujú prepájanie rôznych odborov. Aj grantové výzvy sú dnes často postavené multidisciplinárne, takže univerzita sa tomu musí vedieť prispôsobiť.

Ako vnímate fungovanie rektorátnych oddelení vo vzťahu k fakultám?

Jednotlivé oddelenia rektorátu a kvestorátu musia fungovať ako profesionálny servis pre fakulty. Ľudia na týchto pracoviskách sú odborníci vo svojich oblastiach, ale zároveň je veľmi dôležitá komunikácia a vzájomná spolupráca. Napríklad pri ekonomických otázkach alebo verejnom obstarávaní musí existovať prirodzená komunikácia medzi fakultou a ekonomickým oddelením. Dekan nesie zodpovednosť za fungovanie fakulty, preto potrebuje mať dostatok informácií a partnera na komunikáciu. Toto je jedna z oblastí, kde chceme nastaviť lepšie fungovanie.

Spomínali ste aj projektové oddelenia. Chystáte tam nejaké zmeny?

Je to citlivá téma, pretože všetci vnímame, že projektová podpora je dlhodobo poddimenzovaná. Zároveň nie je jednoduché získať kvalitných projektových manažérov na univerzitné prostredie – ľudia, ktorí vedia úspešne písať projekty, majú často vlastné firmy alebo pracujú v prostredí, kde sú finančne výrazne lepšie ohodnotení. Preto budeme musieť diskutovať aj o tom, ako nastaviť podmienky, aby sme dokázali takýchto odborníkov pritiahnuť a udržať. Zároveň sa už začalo aj so systematickejším vzdelávaním projektových manažérov na jednotlivých súčastiach, čo považujem za správnu cestu.

Na univerzite prebehol aj personálny audit, ktorý ukázal, že niektorí zamestnanci/kyne nie sú príliš vyťažení, iní zase až príliš. Ako sa pozeráte na jeho výsledky?

Nie úplne sa s tým auditom stotožňujem. Podľa mňa bol vo viacerých momentoch pomerne subjektívny. Často záviselo od toho, ako sa človek vedel odprezentovať a hovoriť o svojej práci, nie od jasných merateľných ukazovateľov.

To však neznamená, že problém neexistuje. V každej organizácii sú ľudia, ktorí pracujú viac, a ľudia, ktorí sa skôr „vezú“. Dôležité je, aby vedúci pracovníci vedeli lepšie rozložiť kompetencie a zodpovednosť v rámci svojich tímov. Úplne ideálny systém asi nikdy nebude existovať, ale určite chceme pracovať na tom, aby bolo fungovanie transparentnejšie a efektívnejšie.

Ako chcete pristupovať k rozdeľovaniu financií medzi fakultami?

Rozpočet univerzity nie je len matematika. Samozrejme, existujú presné výkonnostné ukazovatele, ale zároveň treba zohľadňovať aj reálne potreby jednotlivých súčastí. Pri tvorbe rozpočtu sme sa tentoraz snažili nastaviť systém tak, aby bol férový a zároveň udržateľný. Niektoré financie sme rozdeľovali podľa výkonu, ale prihliadali sme aj na konkrétne potreby fakúlt a pracovísk.

Dôležité je, aby solidarita medzi súčasťami mala jasné pravidlá. Ak niektorá fakulta potrebuje pomoc, musí zároveň existovať aj plán, čo sa urobí preto, aby sa situácia do budúcnosti zlepšila. Univerzita môže rásť len vtedy, keď rastú všetky jej súčasti.

Keďže je univerzita momentálne finančne stabilná, plánujete viac šetriť „na horšie časy“?

Som skôr optimistický typ človeka. Samozrejme, musíme hospodáriť zodpovedne, ale nechcem vytvárať atmosféru strachu a neustále hovoriť ľuďom, že treba len šetriť. Ak máme možnosť rozvíjať univerzitu, mali by sme ju využiť. Dôležité však bude dobre zvládnuť aj veľké investičné projekty, ktoré aktuálne riešime v rámci konzorcia.

Aké zmeny v infraštruktúre univerzity považujete za najdôležitejšie?

Nemyslím si, že univerzita potrebuje dramaticky rozširovať množstvo budov. Skôr potrebujeme efektívnejšie využívať priestory, ktoré už máme, a lepšie nastaviť fungovanie.

Z dlhodobého hľadiska si myslím, že budova na Bučianskej by mala prirodzene slúžiť ako sídlo rektora. Dnes sú pracoviská roztrúsené a ľudia sa neustále presúvajú medzi budovami, čo nie je efektívne. Zároveň chceme do budúcnosti viac premýšľať nad centralizáciou univerzitných priestorov – niečo pristaviť, nadstaviť – a chceli by sme do svojho vlastníctva získať budovu s pozemkami V jame.

Jednou z najčastejších tém medzi študentmi sú internáty. Ako chcete riešiť túto oblasť?

Internáty sú určite jedna z našich priorít. Dlhodobo by som chcela, aby univerzita mala vlastné moderné ubytovanie pre študentov. Momentálne máme viacero možností – od spolupráce s investormi až po rôzne modely prenájmu alebo rekonštrukcie existujúcich objektov. Diskutuje sa aj o možnostiach využitia ďalších budov v Trnave.

Pre nás je najdôležitejšie, aby študent mal kde bývať. Ak chceme byť atraktívni aj pre študentov z iných regiónov Slovenska, musíme vedieť ponúknuť kvalitné ubytovanie. A hlavne musí byť najdôležitejším kritériom spôsob prideľovania internátu, aby sa nestalo, že trebárs študent jednej fakulty z Košíc nedostane internát a, naopak, niekto – prehnane povedané – z Bolerázu z inej fakulty ho dostane. Kritériom musia byť kilometre, inak to nedáva zmysel.

Ako chce UCM prilákať talentovaných študentov, keď mnohí odchádzajú študovať do zahraničia?

Treba si úprimne povedať, že štúdium v zahraničí je dnes prirodzená súčasť života mladých ľudí. Ani ja by som im v tom nechcela brániť, keby som bola mladá, tiež by som využila túto možnosť. Našou úlohou je byť dostatočne atraktívni – a to nielen pre slovenských študentov, ale aj pre zahraničných. Preto si myslím, že budúcnosť je vo väčšom počte študijných programov v angličtine. Musíme sa naučiť fungovať viac medzinárodne. Máme mladých ľudí, ktorí bez problémov ovládajú cudzie jazyky, a univerzita sa tomu musí vedieť prispôsobiť.

Zároveň je realitou aj to, že vysokých škôl je na Slovensku veľa a študentov menej. Preto sa musíme naučiť fungovať modernejšie a hľadať aj ďalšie zdroje spolupráce či financovania.

Ako chce univerzita posilniť spoluprácu s praxou a firmami?

Musíme sa viac posunúť od čisto základného výskumu smerom k aplikovanému výskumu a reálne poskytovať služby praxi. V zahraničí sú univerzity prirodzenou súčasťou hospodárskeho prostredia a firmy ich vnímajú ako partnerov. My teraz musíme presvedčiť firmy, že vychovávame kvalitných absolventov a že vieme byť pre nich prínosní. A zároveň sa musíme naučiť hľadať nové spôsoby financovania a spolupráce.

Spomínali ste aj väčšie zapájanie do projektov ako Horizont Európa. Je to jedna z priorít?

Určite áno. Slovenské univerzity stále čerpajú z týchto schém menej, než by mohli. Nemyslím si však, že problém je v tom, že by naši ľudia neboli odborne pripravení. Skôr sa musíme naučiť lepšie fungovať v medzinárodných štruktúrach a nebáť sa do takýchto projektov vstupovať. Potrebujeme ľudí viac vzdelávať v projektovom manažmente a podporovať ich v tom, aby sa postupne zapájali do medzinárodných tímov a konzorcií.

Vo svojom programe spomínate aj vznik unikátneho výskumného centra. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Zatiaľ nechcem prezrádzať všetky detaily, ale pôjde o multidisciplinárne vedecké centrum zamerané na aplikovaný výskum a spoluprácu s praxou. Už dnes máme projekty, na ktorých spolupracujú viaceré fakulty – napríklad FMK, FPV či FZV. A práve takýto typ prepájania odborov chceme ďalej rozvíjať. Cieľom je, aby výsledky výskumu nezostávali len „na papieri“, ale aby mali aj konkrétne praktické využitie.

Ako chcete posunúť vedeckú činnosť na UCM?

Myslím si, že výskum musí byť viac strategický a systematický. Nestačí len publikovať čo najväčšie množstvo výstupov bez širšieho kontextu. Jednotlivé súčasti potrebujú väčšiu podporu v tom, aby vedeli, aké typy výstupov majú zmysel, ktoré vydavateľstvá sú relevantné a akým smerom sa oplatí orientovať.

A zároveň si myslím, že veda by sa nemala robiť len „pre vedu“. Mala by mať aj spoločenský alebo praktický dopad.

Vo vašom programe sa objavuje aj pojem vedecká integrita. Čo tým myslíte?

Predovšetkým zodpovedný prístup k vedeckej práci. To znamená pracovať poctivo s dátami, nevymýšľať si výsledky, správne citovať a pristupovať k publikovaniu eticky. Chceme podporovať aj otvorenú vedu a väčšiu transparentnosť výskumu. Myslím si, že každý výskumník by mal cítiť osobnú zodpovednosť za kvalitu svojej práce.

Ako vnímate nástup umelej inteligencie do akademického prostredia?

Ja osobne nie som proti AI. Skôr ju vnímam ako nástroj, ktorý môže výrazne pomáhať – podobne ako kedysi kalkulačka. Problém nie je samotná AI, ale spôsob, akým s ňou ľudia pracujú. Študentov aj zamestnancov musíme naučiť, ako tieto nástroje používať kriticky a zodpovedne.

Umelá inteligencia nie je automaticky zárukou správnej odpovede. Človek musí vedieť overovať informácie, chápať kontext a pracovať s kvalitnými zdrojmi. Preto si myslím, že univerzity by mali viac vzdelávať aj v tom, ako AI funguje a ako ju efektívne využívať.

Hovorili ste aj o internacionalizácii. Chceli by ste viac spolupracovať aj so silnými západnými univerzitami?

Určite áno. Myslím si, že potrebujeme posilňovať kontakty aj so západnými univerzitami a budovať partnerstvá, ktoré budú obojstranne zaujímavé.

Na druhej strane si ale nemyslím, že kvalitná spolupráca automaticky znamená len „Západ“. Veľmi dobré skúsenosti máme aj s menšími alebo menej tradičnými krajinami a univerzitami, ktoré sú často veľmi motivované a otvorené spolupráci. Dôležité je nájsť partnerov, s ktorými vieme reálne spolupracovať a rozvíjať spoločné projekty.

Vo vašom programe sa objavuje aj dôraz na work-life balance. Prečo je to pre vás dôležité?

Pretože práca je len jedna časť života. I keď ma moja práca veľmi baví, človek musí mať aj priestor na oddych, rodinu, šport alebo čokoľvek, čo mu pomáha psychicky fungovať. Dnešná doba je veľmi rýchla a náročná, preto si myslím, že univerzita by mala viac myslieť aj na psychické zdravie zamestnancov. A to nielen deklaratívne, ale aj cez konkrétne vzdelávanie či podporné aktivity.

Často sa hovorí o tom, že UCM stále bojuje s určitými stereotypmi či politickými nálepkami z minulosti, ako napr. Mečiarova univerzita. Ako chcete pracovať s renomé univerzity?

Jednou z mojich priorít je, aby bola univerzita apolitická a profesionálna. Myslím si, že toto je veľmi dôležité aj pre dôveryhodnosť smerom navonok. Samozrejme, niektoré témy z minulosti sa s univerzitou stále spájajú, ale práve preto musíme robiť konkrétne kroky, ktoré ukážu, že chceme fungovať transparentne a profesionálne.

Vo svojom programe ste zdôrazňovali aj otvorenejšiu komunikáciu. Ako si ju predstavujete v praxi?

Nemám rada prostredie, kde sa informácie zbytočne zatajujú. Chcem, aby sa o veciach viac diskutovalo a aby ľudia mali priestor hovoriť aj o problémoch. Napríklad kolégium rektora by podľa mňa nemalo fungovať len ako miesto, kde vedenie odovzdá informácie. Malo by byť priestorom na diskusiu a spoločné hľadanie riešení. Ak sa podarí nastaviť otvorenejšiu komunikáciu na úrovni vedenia, prirodzene sa to prenesie aj ďalej na fakulty a pracoviská.

Na čo sa ako budúca rektorka najviac tešíte?

Úprimne sa teším na to, že sa nám možno podarí niečo reálne zmeniť. Že za nami zostanú konkrétne výsledky – funkčnejšie procesy, lepšia atmosféra alebo kvalitnejšie fungovanie univerzity. Tieto voľby boli vo veľkej miere o zmene. A ja by som bola rada, keby o štyri roky ľudia povedali, že už nevolia „proti niekomu“, ale že volia konkrétnu víziu a konkrétne vedenie.