Prorektorka Čábyová: Bakalári budú končiť štúdium štátnou skúškou. Diplomanti majú na výber stáž alebo záverečnú prácu

V rozhovore sa tiež dozviete:

• aké zmeny čakajú študijné programy,
• na čo slúži doktorandská škola,
• ako sa dajú získať mikroosvedčenia,
• čo sa zmení v spätnej väzbe študentov,
• a aký dopad má na UCM vysokoškolský zákon.

Prorektorka pre vzdelávanie a kvalitu nie je obvyklé prepojenie dvoch oblastí. Ako si osobne predstavujete ich vzájomný vzťah?

Musím priznať, že to nebol pôvodný plán mať ich v jednej osobe. S odstupom času som však aj rada, lebo navzájom súvisia. Myslím si, že veľkou výhodou je to, keď vedomosti z oblasti vzdelávania môžete využiť v kvalite (respektíve v akreditácii, ktorá s kvalitou bezprostredne súvisí).

Ako príklad napríklad môžem uviesť úpravy študijných programov. Je dôležité vedieť zostaviť študijný program tak, aby spĺňal štandardy akreditácie. Ak však poznáme aj samotnú oblasť vzdelávania, študijný poriadok a všetky procesy, ktoré s tým súvisia, vieme sa na to pozrieť oveľa praktickejšie.

Rektorka v rozhovore povedala, že systém kvality je „nastavený veľmi komplikovane“ a chce ho zjednodušiť. Kde konkrétne vidíte najväčší problém – v procesoch, v nástrojoch alebo v tom, ako sa ľudia ku kvalite stavajú?
Počas leta sme usilovne pracovali, aby sme systém kvality a akreditácie zjednodušili. Najmä preto, že do konca roka musíme kvôli zmene vysokoškolského zákona upraviť a opäť schváliť všetkých 186 študijných programov, ktoré na UCM máme. Nanovo sme vypracovali 10 základných vnútorných smerníc. S potešením musím povedať, že sa nám procesy podarilo výrazne zjednodušiť. Znamená to menej dokumentov a formulárov, menej administratívnych úkonov, jasnejšie kompetencie a najmä kratší čas na schvaľovanie.

Volebný program rektorky hovorí o zjednodušení akreditačných procesov a výraznom znížení byrokratickej záťaže. Čo to v praxi znamená pre katedry a fakulty?

Nechcem, aby sa z pedagógov stali administrátori kvality a aby sme boli otrokmi byrokracie. Dokumentácia je potrebná, ale sama o sebe kvalitnejšie vzdelávanie nevytvorí. K zjednodušeniu procesov akreditácie pomáha aj digitalizácia univerzity a efektívnejšie využívanie Aisu. Zjednodušili sme najmä proces akreditácie a úpravy študijných programov a významne obmedzili počet formulárov, ktoré bolo potrebné pri týchto procesoch vypĺňať. Napríklad, teraz budú fakulty dávať pri úprave len 2 formuláre, predtým ich bolo asi 10.

Ako do toho vstupuje nový vysokoškolský zákon?

Veľmi zásadne. Ako som už spomínala, musíme upraviť každý študijný program na univerzite a zapracovať do nich možnosť ukončiť štúdium záverečnou stážou, zakotviť praktické vyučovanie a mobilitné okná, upraviť všetky informačné listy, prispôsobiť tomu celému kredity a záťaž študentov.

Vo veľmi krátkom čase tiež musíme zmeniť takmer každý dokument a formulár na univerzite a zosúladiť ho s novým zákonom: od Štatútu UCM, cez štatúty všetkých fakúlt a inštitútu, Štatút Správnej rady UCM, Študijný poriadok, Štipendijný poriadok, Smernicu o školnom a poplatkoch, Disciplinárny poriadok a mnohé ďalšie vnútorné predpisy v oblasti kvality, tvorivej, personálnej či študijnej oblasti.

Nie je to teda kozmetická úprava niekoľkých predpisov, ale zásah do prakticky celého systému vzdelávania. Je to veľké množstvo práce, ale chcem to chápať aj ako príležitosť odstrániť veci, ktoré v praxi nefungovali. Mojím cieľom je, aby výsledkom nebolo iba konštatovanie, že UCM je v súlade s novým zákonom, ale aby sme po tejto zmene mali aj lepšie nastavené vzdelávanie.

Spomínali ste novinky ako ukončenie štúdia záverečnou stážou, praktické vyučovanie a mobilitné okná. Čo si pod tým môže študent predstaviť? Ktoré ročníky to ovplyvní?

Na UCM sme sa dohodli na spoločnom nastavení naprieč všetkými fakultami a inštitútom. V bakalárskom štúdiu, s výnimkou profesijne orientovaných študijných programov, budú študenti ukončovať štúdium štátnou skúškou bez bakalárskej práce a bez záverečnej stáže. Táto zmena sa dotkne už súčasných študentov druhého ročníka, ktorí už v treťom ročníku nebudú obhajovať bakalársku prácu.

Na druhom stupni štúdia, teda v magisterských a inžinierskych programoch, chceme študentom umožniť výber: diplomová práca alebo stáž. Táto možnosť sa bude týkať súčasných študentov prvého ročníka druhého stupňa.

Záverečná stáž má študentom umožniť ukončiť štúdium výraznejším prepojením s praxou. Fakulty budú ponúkať možnosti stáží v spolupracujúcich organizáciách a u zamestnávateľov, ale študent si bude môcť vhodné miesto nájsť aj sám. V takom prípade stáž vopred schváli fakulta, aby zodpovedala zameraniu študijného programu a požadovaným výstupom vzdelávania.

Nový vysokoškolský zákon kladie väčší dôraz na prepojenie vysokoškolského vzdelávania s praxou a na praktické vyučovanie. Práve teraz preto máme priestor upraviť študijné plány tak, aby zodpovedali nielen novým legislatívnym požiadavkám, ale aj reálnym potrebám praxe a budúcich zamestnávateľov.

Novinkou sú aj mobilitné okná. Ich cieľom je vytvoriť v študijnom pláne obdobie, ktoré je pre študenta najvhodnejšie na absolvovanie zahraničnej mobility. Fakulty môžu študijné plány nastaviť tak, aby študent počas mobility neprišiel o dôležité profilové predmety a nemusel si po návrate domov „dorábať“ ešte ďalšie predmety.

Bude sa meniť aj obsah predmetov?

V mnohých študijných plánoch sa obsahy predmetov meniť budú, je na to teraz priestor a príležitosť. Ako som spomínala, väčší dôraz by mal byť na praktické vyučovanie.

Uvedomujeme si však, že tieto zmeny môžu priniesť určité komplikácie najmä študentom, ktorí študujú dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia, alebo študentom, ktorí neobhájili záverečnú prácu, pričom podľa nových študijných plánov už záverečná práca nebude súčasťou štúdia. Verím, že takýchto prípadov bude čo najmenej. Ak sa vyskytnú, budeme ich riešiť individuálne a operatívne tak, aby študenti mohli svoje štúdium riadne dokončiť.

Pomerne novou témou sú mikroosvedčenia. Máte už konkrétnu predstavu, ako by mal ich systém na UCM vyzerať?

Áno, všetko už máme pripravené a môžeme schvaľovať vzdelávacie programy. Mikroosvedčenia sú kratšie formy vzdelávania a zameriavajú sa na získanie konkrétnych vedomostí a zručností využiteľných v praxi, napríklad v oblasti umelej inteligencie, digitálnych technológií či jazykových kompetencií. Ich veľkou výhodou je, že ich môžeme ohodnotiť kreditmi, ktoré sa študentovi za splnených podmienok môžu započítať do jeho štúdia. Z viacerých mikroosvedčení si študent môže „vyskladať“ veľkú časť svojho štúdia.

Aby som uviedla jednoduchý príklad: študent absolvuje kurz umelej inteligencie, za ktorý získa mikroosvedčenie v hodnote troch kreditov. Ak obsah a výsledky vzdelávania zodpovedajú požiadavkám jeho študijného programu, tieto tri kredity mu môžu byť uznané napríklad namiesto voliteľného predmetu. Nemusí teda absolvovať ďalší predmet len preto, aby získal potrebný počet kreditov. Aj takýmto spôsobom môže byť vysokoškolské štúdium flexibilnejšie a študent si môže časť vzdelávania vyskladať podľa svojho odborného záujmu.

Zaujímavou novinkou je, že UCM bude udeľovať právo realizovať tieto vzdelávacie programy aj iným certifikovaným inštitúciám. Jazyková škola alebo digitálna univerzita môže požiadať UCM o akreditáciu vzdelávacích programov, ktoré poskytujú, aby mohli za ne ich študenti získať mikroosvedčenie.

Volebný program rektorky hovorí o vytvorení „zmysluplného a funkčného systému spätnej väzby“, ktorý nebude len administratívnou povinnosťou. Čím konkrétne sa bude líšiť od toho, čo funguje teraz?

Chceme znížiť periodicitu a chceme sa pýtať len skutočne na to, čomu respondenti rozumejú a s čím reálne majú skúsenosti. Rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie ako samotná spätná väzba, je odstrániť nedostatky, ktoré sú v rámci spätnej väzby identifikované. Iba vtedy má spätná väzba význam.

Ak spätná väzba od študentov ukáže na dlhodobo slabého pedagóga, čo sa s tými dátami reálne stane? Existuje na UCM mechanizmus, ako na základe hodnotenia konať?

Toto je veľmi dobrá otázka. Spätná väzba nemá zmysel, ak ju iba zozbierame, urobíme z nej graf a založíme do správy. Ak sa pri konkrétnom pedagógovi opakovane objavuje rovnaký problém, musí nasledovať reakcia, napríklad rozhovor s vedúcim katedry, pomenovanie problému a dohoda, čo treba zmeniť. Môže ísť napríklad o spôsob výučby, komunikáciu so študentmi, nastavenie hodnotenia alebo potrebu ďalšieho vzdelávania pedagóga.

Zároveň však nechcem, aby sme robili personálne závery na základe jedného dotazníka alebo jednej negatívnej skúsenosti. Dôležité je sledovať výsledky v čase a pozerať sa aj na ďalšie informácie. Ak sa však problém opakuje a ani po prijatých opatreniach nenastane zlepšenie, spätná väzba musí mať aj reálne dôsledky. Inak sa študentov nemôžeme seriózne pýtať na ich názor.

 

Máte aj nejaké nápady, ako zlepšiť kvalitu vzdelávania na jednotlivých študijných programoch a fakultách?

Tých nápadov je veľmi veľa. Ale asi to najdôležitejšie je, že každý pedagóg musí začať sám od seba. Mal by byť na seba i na študentov náročný. Dôkladne sa pripravovať na každú hodinu, neustále sa vzdelávať nielen v odbore, ale napríklad aj v takých procesných veciach, ako správne nastaviť hodnotenie či písať pútavé učebnice, ako motivovať a pripraviť študenta do praxe.

Potom už stačí len pár šikovných ľudí vo vedení fakúlt a univerzity, ktorí dokážu vytvoriť dobré podmienky a nastavia zmysluplné procesy. Myslím si, že na UCM máme solídny základ pre kvalitné vzdelávanie. A čo je dôležité, máme chuť a energiu a množstvo šikovných ľudí, s ktorými zdieľame tieto naše spoločné plány.